Capa odfotil Ernesta Hemingwaya so synom v Sun Valley v októbri 1941. PHOTO ROBERT CAPA © 2001 BY CORNELL CAPA / MAGNUM PHOTOS
James Nachtwey, asi najznámejší súčasný vojnový fotograf, to povedal veľmi zreteľne: "Všetko začal Capa. Ukázal cestu, ako fotiť vojnu - zblízka." Capov priateľ, americký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru John Steinbeck sa zase vyslovil o jeho magnetickej príťažlivosti: "Efekt Capa nájdeme u ľudí, ktorí s ním pracovali. Každý z nich niesol v sebe kúsok z Capu a odovzdával ho ďalej mladším kolegom."
Sám Robert Capa sa držal svojho kréda, ktoré sa neskôr stalo zaklínadlom: "Ak nie sú vaše fotografie dobré, asi ste neboli dosť blízko." O tom, že Robert Capa bol až nebezpečne blízko, sa dá presvedčiť v Obecnom dome v Prahe na Námestí republiky. Pod názvom Tváre dejín sa dnes o 17.00 h otvára retrospektíva fotografa, ktorý takmer polovicu života prežil na frontoch a uprostred boja.
Záhadný Američan
"Vojna je ako starnúca herečka, stále nebezpečnejšia a stále menej fotogenická," hovorieval s horkou príchuťou Robert Capa (1913-1954), zakladajúci člen fotoagentúry Magnum. Onedlho uplynie päťdesiat rokov od okamihu, keď vo Vietname ako vojnový reportér časopisu Life stlačil naposledy spúšť svojho fotoaparátu. Zomrel 25. mája 1954 uprostred práce po tom, ako šliapol na mínu. Mal štyridsať a hrôzy vojny a ich odraz v každodennom živote ľudí poznal z bezprostrednej blízkosti. Nikto nefotografoval vojnu s väčšou odvahou a taj výnimočným vcítením.
Legenda menom Robert Capa vznikla v Paríži na jar roku 1936. Bolo to obdobie, keď sa dalo len veľmi ťažko predať fotografie autora z východnej Európy. Postavu tajomného a prominentného amerického fotografa vymyslela dvojica mladých ambicióznych ľudí - Endre Friedmann a jeho priateľka Gerda Pohorylles, neskôr zvaná Taro. Obidvaja boli utečenci z nacistického Nemecka. On bol Maďar, ona Poľka, obidvaja fotografi. Jeho snímky, ktoré ponúkali pod menom Roberta Capu, sa onedlho objavili na stránkach časopisov.
V prvej línii
Elegán s brilantínou vo vlasoch a s neodmysliteľnou cigaretkou v kútiku úst. Často ho prirovnávali ku Garymu Cooperovi vo fotografii. Jeho osobnými priateľmi boli Ernest Hemingway, Pablo Picasso, John Steinbeck alebo Irwin Shaw. Aj pri nich bol dostatočne blízko. Svojou charizmou sa dostal až do rodinnej kuchyne.
Capa bol všade, kde to vrelo - pri spoločenských nepokojoch, na politických zhromaždeniach. Hviezdou ho však urobili až jeho reportáže zo španielskej občianskej vojny. Jeho snímka padajúceho republikánskeho vojaka obletela svet a stala sa temnou predzvesťou celosvetovej vojnovej apokalypsy. Počas druhej svetovej vojny fotografoval v prvej línii ako vojnový reportér časopisov Life a Collier's. Séria fotografií z invázie spojeneckých vojsk v Normandii potvrdila jeho renomé.
Tváre blízkych i neznámych ľudí. Práve im je venovaná exkluzívna výstava Roberta Capu, ktorá v Prahe potrvá do 11. júla.
Fotografická agentúra Magnum
Byť jej členom sa považuje za najväčšie ocenenie vo fotografickom svete. Magnum je najstaršou súkromnou organizáciou fotografov, ktorú v roku 1947 založili Francúz Henri Cartier-Bresson, Maďar Robert Capa, Angličan George Rodger, Američan William "Bill" Vandivert a Poliak David "Chim" Seymour. Vojnová skúsenosť bola určujúcou pri štylizovaní vnútorného kódexu novej organizácie. Hlavným bodom bol a je záujem o človeka. Agentúra sa rýchlo stala vplyvnou fotografickou organizáciou, najmä v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, keď ešte nebolo bežné vysielať fotografov do vzdialených krajín. História agentúry má aj českú epizódu. Historička fotografie Anna Fárová, ktorá spolupracovala s Henrim Cartier-Bressonom, upozornila Magnum aj na dielo Josefa Koudelku. Ten sa po svojej emigrácii v roku 1968 stal členom agentúry.
Magnum má však aj svojich oponentov. Viacerí špičkoví fotografi z nej dobrovoľne odišli, pretože sa tam cítili zviazaní prísnymi stanovami aj skutočnosťou, že agentúre zostávala väčšina ich honorárov. Tiež sa jej vyčíta, že sa čoraz viac venuje komerčným aktivitám. (pet)
