Indickí posvätní muži, sádhuovia Naga, ktorí sú známi tým, že odmietajú odev, počas rituálneho kúpeľa v rieke Šipra počas festivalu Kumbh Mela v Udžajne. Festival Kumbh Mela, ktorý trvá mesiac, sa koná každých 12 rokov. Pre rituálny kúpeľ sem pricestovali tisíce veriacich. FOTO - TASR/AFP
Slovinci cez víkend mohli definitívne potvrdiť, že sa rozišli s balkánskym nacionalizmom. V referende hlasovali o vrátení občianstva príslušníkom etnických menšín. Až 95 percent ľudí však podporilo nacionalistov a vymazaní zostávajú naďalej vymazanými. Na referende sa zúčastnilo len 31 percent voličov.
Výraz "vymazaní" zahŕňa asi 18-tisíc srbských, chorvátskych a bosnianskych Slovincov, ktorí si nestihli predĺžiť trvalý pobyt do šiestich mesiacov po vyhlásení nezávislosti Slovinska v roku 1991. Slovinsko im následne "vymazalo" občianstvo. Osem rokov žili bez možnosti vybaviť si pas či vodičský preukaz. Ústavný súd v roku 2000 rozhodol o vrátení ich občianskych práv.
Opozičné konzervatívne a nacionalistické strany počkali, kým sa priblížia jesenné parlamentné voľby a spustili kampaň proti rozhodnutiu ústavného súdu, ktorá vyústila do referenda.
Jeho výsledky nie sú právne záväzné. Stali sa nástrojom politického tlaku na súčasnú vládu. "Máme tu manifestáciu extrémneho nacionalizmu. Už len to, že sa o veci hlasovalo, bolo víťazstvom ľudí, ktorí kážu o krvi a teritoriálnych nárokoch," povedala pre Reuters sociologička Tanja Renerová.
Prezident Janez Drnovšek aj premiér Anton Rop vyhlásili, že sa na referende nezúčastnia, lebo ľudské práva sú ústavnou kategóriou a nezávisia od momentálneho názoru obyvateľstva.
Najsilnejší argument pravicovo-národniarskej opozície je, že "vymazaní" ostatných Slovincov poškodia, lebo môžu žiadať od štátu finančné kompenzácie. Tvrdia aj, že ohrozujú "mladú slovinskú identitu".
Byť "vymazaný" v praxi znamená stratiť nárok na dôchodok, pas, zdravotnú starostlivosť. Tisíce ľudí stratilo prácu.
Saíd Kalabič sa presťahoval z Bosny do Slovinska pred 30 rokmi. Pracoval v uhoľnej bani, bojoval za Slovinsko v 10-dňovej vojne v roku 1991. Keď sa stal "vymazaným", v nemocnici ho odmietli ošetriť.
Výsledok referenda vyvracia na Balkáne často opakovanú tézu, že hlavným faktorom nacionalizmu je chudoba. Slovinci patria totiž k najbohatším spomedzi desiatky vstupujúcich krajín do Európskej únie.
ZUZANA V. OČENÁŠOVÁ
