Bagdadský šíit demonštruje pred horiacim americkým autom. FOTO - REUTERS
Po nepokojnom sunnitskom trojuholníku musia americkí vojaci otvoriť nový front: povstanieAmeričania už v Iraku nie sú nikde v bezpečí. Vari len s výnimkou kurdského severu. Po nepokojnom sunnitskom trojuholníku sa situácia komplikuje aj v šíitskych oblastiach. Arabskí komentátori dokonca hovoria o začiatku šíitskej intifády.
Američania sa pripravujú na otvorenie druhého frontu: okrem útočníkov z bývalej Saddámovej bašty ich čaká aj šíitske povstanie. Pozorovatelia hovoria, že bolo dobre naplánované a načasované a pravdepodobne aj koordinované zvonka.
Blíži sa totiž výročie pádu Saddámovho režimu a 30. júna chcú Američania odovzdať moc do irackých rúk.
Sadr
Doteraz pomerne pokojní šíiti, s ktorých pomocou sa Američanom podarilo odstrániť Saddáma, sa radikalizujú. Snažia sa ovládnuť dôležité miesta v šíitskej štvrti Bagdadu Sadr aj na juhu krajiny. Ich milície - Mehdiho armády sa v nedeľu stretli s americkými vojakmi. Výsledok: 8 mŕtvych Američanov, 28 Iračanov. V Nadžafe si nedeľné konflikty vyžiadali životy 22 Iračanov. Boje pokračovali aj včera.
Príčinami šíitskeho povstania sú spory vnútri komunity, boj medzi umierneným a radikálnym krídlom, nespokojnosť s vývojom v krajine a pocit najpočetnejšej irackej náboženskej skupiny, že v Iraku nemá dostatočne silný hlas.
Povstanie podľa všetkého vedie tridsaťročný klerik Muktada Sadr. Už mesiace bol v opozícii proti uznávanému ajatolláhovi Sistánimu, ktorý sa považuje za duchovného lídra irackých šíitov. Sadr mu vyčítal ústupčivosť a požadoval väčšie zastúpenie kléru v irackej politike. Šíitske hnutie chcel tiež viac prezentovať ako arabské a nacionalistické.
Sadrov otec bol dlhé roky v konflikte so Sistánim a obaja muži bojovali o vplyv v šíitskom posvätnom meste Nadžaf. Sadrovho otca v roku 1999 zavraždili.
Sadr nie je v Nadžafe veľmi populárny, má však slovo v Bagdade a jeho Mehdiho armáda sa rozrastá. Jej členmi sú hlavne mladí muži.
Čo sa môže stať
Spúšťačom povstania bolo zatknutie Sadrovho blízkeho spolupracovníka Mustafu Jakúbího a zatvorenie radikálneho denníka al-Havza. Jakúbí je zadržiavaný pre podozrenie z vraždy ajatolláha Abdala Madžída Chújího, ktorého po návrate z exilu dobodali v apríli minulého roka na smrť. Za rovnaký čin vydali zatykač aj na samotného Sadra. Sadrovo okolie tvrdí, že Jakúbího sú ochotní pomstiť ako "mučeníci".
Vojenskí analytici sú v predpovediach ďalšieho vývoja pomerne opatrní. Upozorňujú však, že hrozí, že konflikt sa rozšíri. Už sa doň slovne zapojil šíitsky Irán, ktorý vyzval "okupantov", aby sa z Iraku stiahli. V Iráne sídli aj Sadrov učiteľ Kázim Husajní Haírí.
Podľa svedkov citovaných agentúrou AFP šíiti v meste Kúfa vykrikovali, že sú "predĺženou rukou Hamasu a Hizballáhu".
