BRATISLAVA – „Najprv si našetríme na byt a až potom budeme rozmýšľať o deťoch,“ hovorí čerstvá absolventka vysokej školy a čerstvá manželka Sylvia Tóthová z Košíc. Mladí ľudia sa do rodičovstva neženú a detský plač sa v slovenských pôrodniciach ozýva z roka na rok zriedkavejšie.
Podľa údajov štatistického úradu sa v roku 1999 na Slovensku narodilo historicky najmenej detí – len 10,4 detí na tisíc obyvateľov.
Pokles pôrodnosti trápi mnohých. Ale kým politici strašia skorým vymieraním národa a moralisti vidia príčiny v preberaní západných vzorov a orientácii na konzum, sociológovia demografický vývoj na Slovensku hodnotia pozitívne. Tvrdia, že reprodukčné správanie obyvateľov sa napriek poklesu pôrodnosti za posledné dve desaťročia výrazne zlepšilo. Ešte pred rokom 1989 bol sobášny a pôrodný vek slovenských žien v porovnaní s Európou jeden z najnižších.
Na Západe rodia neskôr
Pre Slovensko bolo typické, že dievčatá sa vydávali zavčasu. Prvé dieťa prišlo krátko po sobáši, pretože takmer polovica mladých neviest bola na svadbe tehotná. Potom spravidla rýchlo nasledovalo druhé, tretie. Matka sa vrátila do práce a deti šli v pomerne nízkom veku do jaslí.
Zvyšujúci sa vek prvorodičiek považujú sociológovia za pozitívum. Posunul sa z kritických 21 rokov v 80. rokoch na 23,6 roka. Oproti priemeru v západnej Európe je však stále o tri-štyri roky nižší.
Slovensko je, čo sa týka pôrodnosti, veľmi rôznorodé. Kým v mestách, kde žije viac vysokoškolsky vzdelaných párov, prichádza prvé dieťa na svet neskôr, na dedinách sú mamičky mladšie.
Priemerná slovenská rodina má dve až tri deti. No napríklad v podtatranskej dedine Lendak prekračujú všetky slovenské priemery – rodiny s ôsmimi, ale aj desiatimi deťmi sú tam bežné. Najviac detí sa rodí v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji, najmenej v Nitrianskom a Bratislavskom kraji.
Slovensko stále vedie
Pokles pôrodnosti, ktorý sa začal koncom 70. rokov, sa zatiaľ nepodarilo zastaviť. „Hlavnou príčinou nie je morálny úpadok mladých ľudí, ale odklad rodičovstva do vyššieho veku, do obdobia vyššej zrelosti. Po období nezrelých, často tehotenstvom vynútených, rodičovstiev a nestabilných manželstiev to treba len privítať,“ konštatuje sociologička Jarmila Filadelfiová z Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny.
Podľa demografa Borisa Vaňa obyvateľstvo zmenou reprodukčného správania zareagovalo na zmenené politické a spoločenské pomery. V dôsledku toho sa v rodinách rodí a bude rodiť menej detí.
Zrušili sa novomanželské pôžičky a odpisy z pôžičiek, obmedzila sa výstavba bytov. Podľa Vaňa sa však úloha štátu pri zvyšovaní pôrodnosti zbytočne nafukuje. „Štát a spoločnosť majú obmedzené možnosti ovplyvňovať reprodukčné správanie svojich obyvateľov. Väčšina rodín má presnú predstavu o počte detí a ťažko do nej možno zasahovať.“
Slovensko sa v počte narodených detí nevymyká zo všeobecného trendu. „Všetky chudobnejšie krajiny majú nižšiu pôrodnosť, bez ohľadu na to, či sú katolícke alebo nie. Slovensko spomedzi všetkých postkomunistických krajín v pôrodnosti vedie, dokonca sme pred Poľskom, kde majú zákaz interrupcií. Vyššiu pôrodnosť si udržali zväčša len bohatšie severské krajiny, kde sa však rodí veľa detí mimo manželstva (35-54 percent zo všetkých narodených). U nás sa v roku 1999 narodilo mimo manželstva 16,9 percenta detí.
Napriek poklesu pôrodnosti obyvateľov na Slovensku neubúda. Počet narodených stále prevyšuje počet zomretých. Prírastok obyvateľov Slovenska je 0,07 percenta.
MIRKA HOROBOVÁ
