BRATISLAVA – „Moja manželka mi každý týždeň varí hovädzie mäso. Ona ma skúša, či o BSE naozaj hovorím pravdu,“ zažartoval na seminári venovanom rizikám, prevencii a dôsledkom choroby šialených kráv ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy SR Dušan Magic. „Mám jednu výhodu – keďže je inkubačná doba 40 rokov, tak ja už budem starý.“
Slovenskí veterinári zvyšujú ochranu spotrebiteľov. Preverujú potravinárske predajne a sklady, aby vylúčili z obehu výrobky, napríklad konzervy, ktoré by mohli v akejkoľvek miere obsahovať rizikové hovädzie komponenty zo zahraničia. Podľa Magica u nás preventívne pozastavili spracovávanie mozgu a miechy hovädzieho dobytka, pridávaných do mäsových výrobkov.
Najrizikovejšie časti zvierat ako hlava, stavce, brzlík, črevá, miecha, slezina a ďalšie budú špeciálne odstraňovať a páliť. „Ale držky môžete jesť,“ odkázal Magic auditóriu. A na povzbudenie spotrebiteľov dodal: „V Anglicku, v Európe – koľko tam bolo chorých kusov zvierat! A nikto tam nezakázal konzumáciu mäsa.“
Prenos BSE zo zvieraťa na človeka doteraz nebol dokázaný. Podľa Evy Mitrovej z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny existujú iba nepriame dôkazy. Najpravdepodobnejšia cesta je zjedenie nakazenej stravy – mäsa, paštét, párkov, pirohov a podobne. Hrozba môže byť aj v pôvodne bezrizikových potravinách obohatených výťažkami z rizikových orgánov.
Sú však aj iné cesty prenosu, na ktoré doteraz podľa Mitrovej málo myslíme, a to je potrava pre domáce zvieratá. Prídavky z hovädzích orgánov sú obsiahnuté v rôznych konzervách alebo granulách pre psy a mačky. V Británii sa už BSE objavila na 200 mačkách, ojedinele aj v iných štátoch. Infikovali sa krmivom. Niektorí majitelia štvornohých priateľov túto zvieraciu stravu bežne ochutnávajú. „Bola za mnou na konzultácii jedna poslucháčka veteriny s tým, že chovajú mačku a kupujú jej toto krmivo z dovozu. Už desať rokov ochutnávala granule, aby zistila, či je to dosť slané alebo nie,“ hovorí Mitrová. Podľa nej je známe, že i niektoré slabšie sociálne vrstvy jedia tieto výrobky, a vylúčiť sa nedá ani ich náhodné požitie deťmi.
V Británii sa experimentálne zistilo, že krmivom je možné preniesť BSE napríklad aj na kozy, ale nie na prasce a sliepky. Kontaktom s chorým zvieraťom a ich výlučkami sa však BSE neprenáša. Preventívne opatrenia v súvislosti s BSE u nás budú stáť podľa odhadov, ako uviedol minister Koncoš, 575 – 950 miliónov korún.
TÁŇA RUNDESOVÁ
