Hana S.

Problematika záložného práva je upravená v ustanovení paragrafu 151a a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Záložné právo pôsobí na dlžníka a slúži na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa ustanovenia paragrafu 151b Občianskeho zákonníka sa záložné právo zriaďuje písomnou zmluvou (v prípade hnuteľnej veci zmluva nemusí byť písomná pod podmienkou, že dôjde k odovzdaniu veci - zálohu) s určením pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Ďalej môže dôjsť k zriadeniu záložného práva schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu a zo zákona.

Podľa ustanovenia paragrafu 151c Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je pri vzniku záložného práva určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.

Ako záloh možno v zmysle ustanovenia paragrafu 151d Občianskeho zákonníka použiť v zásade akúkoľvek vec, resp. inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor (ak osobitný zákon neustanovuje inak), súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, napríklad aj podnik.

Z hľadiska zabezpečenia a dosiahnutia účelu záložného práva (teda uspokojenia pohľadávky veriteľa) je dôležitá jeho registrácia, keďže aj pre vznik sa v prípade určitých vecí vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (vedie ho Notárska komora), resp. záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká až jeho zápisom v osobitnom registri v katastri nehnuteľností.

Ak teda pohľadávka veriteľa zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu a realizovať výkon záložného práva niektorým zo spôsobov vyplývajúcich z osobitných predpisov prípadne dojednaných v záložnej zmluve (napríklad predaj zálohu na dražbe, exekúcia a podobne).

Ako už bolo uvedené pri registrácii záložného práva, ak by vzniklo na zálohu viac záložných práv, pre ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie. V takomto prípade je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred ním.

Čo sa týka zániku záložného práva, v zmysle ustanovenia paragrafu 151md Občianskeho zákonníka zaniká v prípade zániku zabezpečenej pohľadávky, zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, vzdaním sa záložného práva zo strany záložného veriteľa, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, prípadne iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.