Vysoké hádzané, náročné dvíhané figúry a k tomu elegancia - to robí z čínskej športovej dvojice Sue Šen - Žao Chung-po kandidátov na olympijské zlato o dva roky.
Krasokorčuľovanie sa globalizuje aj na stupňoch víťazov. Nedávny svetový šampionát v Dortmunde naznačil, že už na najbližšej zimnej olympiáde o dva roky v Turíne sa k tradičným ľadovým lídrom - Rusku a Spojeným štátom - pridajú s medailovými ašpiráciami aj mimoriadne invenčné ázijské dravce.
Vychádzajúce slnká
Počas majstrovstiev sveta v Dortmunde uvádzali do krasokorčuliarskej siene slávy Midori Itóovú. Celé Japonsko bolo dojaté. Slávnostná chvíľa bola načasovaná na desiate výročie titulu svetovej šampiónky Juce Satóovej. O niekoľko hodín sa zrodila nová japonská hviezda. A s ňou aj tretia zlatá medaila v histórii japonského krasokorčuľovania.
Minulá sobota patrila totiž Šizuko Arakawovej, ktorá vo finále otvárala najsilnejšiu skupinu. Súťaž žien už dávno nemala také dramatické rozuzlenie ako práve vo Westfalenhalle. Naposledy snáď na ZOH v Sarajeve 1984, keď o zlato bojovali dve Carmen - biela Katarina Wittová a čierna Debra Thomasová.
Arakawová predviedla v jazde na Pucciniho Turandot kaskádu bezchybných trojitých skokov v náročných kombináciách. Ani ostrieľaná trénerka Tatiana Tarasovová (Arakawovej sa ujala len pred niekoľkými týždňami) sa nezmohla na viac ako na stručné "Spasibo".
Šizuko sa na medzinárodnej scéne objavila prvýkrát v roku 1998. Na olympiáde skončila trinásta, na majstrovstvách sveta sa jej ušlo 22. miesto. Nenašlo sa veľa tých, ktorí by jej sľubovali veľkú budúcnosť. Po minuloročnom ôsmom mieste však spravila rázny krok k dokonalosti.
Striebro si z dortmundského šampionátu odniesla Američanka Michelle Kwanová. Jej tréner Rafael Arutuňan nemal veľmi čo dodať: "Neviem, či by sa podarilo Michelle predstihnúť Šizuko, aj keby akokoľvek graciózne zvládla trojitého lutza. Bol to deň, keď na porazenie Japonky nemala žiadna súperka nárok." V počte šestiek porazila Kwanová Arakawovú pomerom 6:1, po krátkom programe však mala príliš veľkú stratu, aby mohla dosiahnuť na zlato. Karty mohla zamiešať ešte drobná 16-ročná Japonka Miki Andová, ktorú trénuje otec Satóovej. Zrejme sa však zľakla šance, z jej avizovaného štvoritého salchova nebolo nič a skončila až na 4. mieste. Japonsko však v nej má ďalšiu nádej na medailu z olympiády v Turíne.
Mlčanie za múrom
Číňania sa v športe trochu podobajú na svoj niekdajší vzor - Rusov. Kým totiž nevypiplú za svojimi hradbami niečo súce, čo by znieslo aj vrcholné medzinárodné kritériá, radšej do bitiek najlepších nechodia. Ak sa už rozhodnú, stojí to za to.
O ťažkostiach čínskych krasokorčuliarskych priekopníkov by vedel rozprávať Jao Bin, súčasný tréner dvojnásobných majstrov sveta v súťaži športových dvojíc Sue Šen, Žao Chung-po . Práve on zažil pred 24 rokmi v Dortmunde čínsku krasokorčuliarsku premiéru na majstrovstvách sveta. Keď celý šokovaný videl v akcii svojich konkurentov, podišiel k šéfovi čínskej výpravy s prosíkom: "Nemôžu nás ešte stiahnuť zo štartovej listiny?" Lenže Číňanom sa nehodia porazenecké nálady, preto musel so svojou partnerkou nastúpiť. Skončili poslední, ale Jao Bin sa nevídanou húževnatosťou prepracoval na úroveň špičkového trénera. A svojich zverencov priviedol k titulom majstrov sveta. V rokoch 2002 a 2003 dokonca dvakrát za sebou.
Ázijci vniesli na ľad excelentnú fyzickú pripravenosť a choreografiu založenú na východných baletných a tanečných prvkoch. Z ich jázd cítiť závan exotična. Tridsaťročný Žao a o päť rokov mladšia Šen tentoraz pokazili krátky program, a tak sa z víťazstva tešili Rusi Totmianinová s Marininom. Hetrik sa teda nekonal, hoci sa naň tajuplní usmievaví Číňania, večne si čosi ticho spievajúci s walkmanom na ušiach, pripravovali.
V ich veku bude vrcholom zrejme olympiáda v Turíne.
Zaujímavé je, že Čína na rozdiel od iných športových veľmocí nezverejňuje výšku odmien pre svojich športovcov za olympijské kovy. Odhaduje sa, že Žao a Šen za dva tituly majstrov sveta zinkasovali v prepočte takmer tri milióny korún. Otázne je, koľko z nich musia odviesť národnej federácii. Za Veľkým čínskym múrom je ešte aj krasokorčuľovanie pre Európana stále záhadou.
Maratón Tatiany Tarasovovej
Je vraj celý otec. Má jeho prísny výraz tváre, orlí pohľad, ktorý prezrádza koncentráciu dokonalého profesionála. Tatiana Anatolievna Tarasovová, dcéra legendy hokejového trénerstva Anatolija Tarasova, sa v sobotu stala prvým krasokorčuliarskym trénerom planéty, ktorého zdobia zlaté medaily z majstrovstiev sveta vo všetkých štyroch kategóriách!
Tarasovová žije striedavo v Moskve a v mestách USA, kde donedávna trénovala aj Sashu Cohenovú. Nedávno vyslyšala prosby japonských kolegov a začala pracovať s Šizuko Arakawovou. V jej prejave prekopala zaužívané choreografické klišé a vniesla doň prepotrebné grády sebavedomia. Vlastnosť, ktorá spolu s technickou dokonalosťou vynášala sovietskych alebo ruských krasokorčuliarov na piedestál.
Jej recept rýchlo zabral. Vďaka nemu dnes Tarasovová vyčnieva nad všetkými svojimi ruskými kolegami. A pritom, moskovská a petrohradská krasokorčuliarska škola ich mala nemálo: Alexander Žuk, Jelena Čajkovská, Alexej Mišin, Tamara Moskvinová, z mladšej generácie Oleg Vasiliev.
Za tri desaťročia trénerskej práce získala Tarasovová so svojimi zverencami 16 titulov majstrov sveta. O vôbec prvý (v roku 1975 v Colorado Springs) sa v súťaži športových dvojíc pričinila dvojica Irina Rodninová, Alexander Zajcev. O niekoľko hodín neskôr pridal na tom istom ľade ďalšie zlato legendárny tanečný pár Irina Mojsejevová, Andrej Minenkov. Tieto dve dvojice striedavo prinášali Tarasovovej zlato až do roku 1985. Vtedy sa na scéne objavil ďalší tanečný pár - Natalia Bestemianovová, Andrej Bukin, po nich šampióni Marina Klimovová, Sergej Ponomarenko či Oksana Griščuková, Jevgenij Platov.
Od MS v Helsinkách 1999 má Tatiana úspechy aj v individuálnych disciplínach - v rokoch 2000 a 2002 sa pod jej dohľadom stal svetovým šampiónom Alexej Jagudin. Šizuko Arakawová sa do Tarasovovej zlatej ľadovej knihy zapísala ako prvá žena.
FOTO - ČTK/AP, TASR/AP
Autor: JANA FRANKOVÁ
