Často mi vravia, že som šťastný človek, pretože moja žena je blondína. Nechápem, prečo by toto malo byť šťastie. Poznám však vžitý názor, že modré oči a blond vlasy sú synonymom krásy. Ja však tejto logike nepodlieham. A verte mi, nikomu jeho blond vlasy nezávidím, ani nežiarlim na oči farby neba.
Japonci sa vo všeobecnosti nezaoberajú rozlišovaním farby pleti a vlasov ľudí. Farba ich zaujíma iba potiaľ, kým ide o módu a jej vrtochy. Iné aspekty sa nás nedotýkajú.
Spomínate si na populárnu skupinu ABBA? Jej členkami boli blondína Agnetha a tmavovláska Frida. Hovorilo sa, že sú medzi nimi napäté vzťahy. Frida vraj žiarlila na Agnethu, pretože si myslela, že vďaka blond vlasom spieva v piesňach vždy hlavný part. Keď som to počul, zdalo sa mi to čudné. Veď keď už o tom hovoríme, mne sa tmavovlasá Frida páči oveľa viac než Agnetha! A dovolím si dodať, že som už videl aj veľa škaredých modrookých blondín s alabastrovou pokožkou. Nuž, ale na svete je to raz tak zariadené, že čo je svetlé, to je privilegované. Je to tak v Európe alebo aj v iných krajinách?
Tento fakt ma šokoval napríklad v Indii. Spoločnosť tvoria kasty - čím nižšia trieda, tým tmavšia farba pleti. Ale pozrite sa! Najvyššia trieda sú ľudia už aj tak tmavší ako bieli, a títo ľudia diskriminujú tých, ktorí sú len o trochu tmavší než oni!? Ak to takto funguje, sú potom ľudia zo Škandinávie kráľmi tvorstva?
Podobné je to zrejme aj v niektorých ázijských krajinách. Jedného dňa som v Sydney pozýval kamarátku z Thajska na pláž. Bolo horúco, chcel som si zaplávať. Nechcela ísť, pretože sa vraj nechce opáliť. Myslel som si, že sa bojí ničivej sily austrálskeho slnka, že má obavy z rakoviny kože, alebo nechce byť pehavá. Mýlil som sa. Vysvetlila mi to takto: Som tmavá, a nechcem byť ešte tmavšia. Zle by to vyzeralo. Ľudia by si mysleli, že pochádzam z vidieka z chudobnej rodiny.
"Komu na tom záleží!?" povedal som. "Mne!" povedala ona.
Hmmm. Je farba kože taká dôležitá? Pred niekoľkými mesiacmi sa istý televízny moderátor novozélandskej televízie dopustil lapsusu, keď na adresu generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana utrúsil poznámku týkajúcu sa farby jeho pleti. Sponzorom programu bola japonská spoločnosť, ktorá hneď na druhý deň svoju podporu programu zastavila. Aj to je jeden z prejavov nášho postoja k hodnoteniu ľudí podľa farby pleti. Že ktosi vôbec cíti potrebu hovoriť o farbe kože toho druhého, je pre nás zvláštne. Minimálne moje estetické hodnotenie človeka nesúvisí s farbou jeho pleti. Je mi to absolútne jedno.
Ja som Ázijčan. Mám žltú pleť. Niektorí o nás vravia, že sme žlté opice. My si o sebe nemyslíme, že sme príliš žltí. Takže nechápem, o čom hovoria. Napriek tomu som si nikdy neželal mať modré oči, blond vlasy a bielu pleť. Nikomu to nezávidím. Jediné, čo cítim, je, že by sa mi tu možno žilo pohodlnejšie, keby som mal aj ja európsky vzhľad. Niekedy ma unavuje, keď sa na mňa ľudia pozerajú preto, že som iný.
MASAHIKO
