Treťou tohtoročnou obeťou vo Vysokých Tatrách sa stal český skialpinista, ktorého 4. marca popoludní zasiahla lavína v oblasti Hincovho plesa v Mengusovskej doline. Telo našli záchranári už za tmy pred 19. hodinou. Obeť bola spolu s dvoma ďalšími českými športovcami v lokalite, ktorá nie je vyhradená pre skialpinizmus. Návštevný poriadok porušili aj tým, že nerešpektovali sezónny uzáver dolín a navyše v oblasti platil 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Zasypaného muža hľadali v lavíne profesionálni i dobrovoľní záchranári. Na akcii, ktorá prebiehala v súčinnosti s Leteckou záchrannou službou Air Transport Europe v Poprade, sa podieľalo 14 záchranárov s dvoma lavínovými psami. Vo Vysokých Tatrách od začiatku roka zahynuli štyria ľudia. Traja z nich boli z Čiech. V horách neboli žiadnymi nováčikmi. Napriek skúsenostiam však niekde urobili chybu a rozšírili tak smutnú štatistiku tohtoročných obetí hôr. Záchranári tvrdia, že príčiny nešťastí sa roky opakujú - precenenie vlastných síl, podcenenie podmienok a terénu, zlé zhodnotenie počasia a v neposlednom rade aj chýbajúci základný výstroj. Hoci by každý horal vedel tieto fakty hravo vymenovať, tragédií neubúda. Akoby sa všetci riadili heslom - mňa sa to netýka, mne sa to nemôže stať. Daň za takýto omyl však býva krutá. Boli pomalí?
Prvá tragédia sa stala v prvej februárovej dekáde v Malej Studenej doline. Na túru na Malý Ľadový štít sa vybrali dvaja horolezeckí inštruktori, muž a žena z pražského oddielu Davys s mladými adeptmi lezenia. Vybrali si relatívne ľahký terén. V úmysle mali prejsť cez Pfinnovu kopu na Malý Ľadový štít so zostupom do Sedielka a späť na Téryho chatu. Bolo pod mrakom, ľahko snežilo a fúkal vietor. Na zimné podmienky v Tatrách nič neobvyklé. Podľa dostupných svedeckých výpovedí bol však ich postup pomalý a víchrica ich zastihla niekde v oblasti Ľadového zubu. Na jednoduchý návrat bolo neskoro. V bielom pekle, ktoré sa čoskoro rozpútalo, začali mať pravdepodobne aj problémy s orientáciou pri zostupe. Práve zlaňovanie takmer tristometrovej južnej steny sa im stalo osudným. Inštruktor, ktorý zlaňoval prvý a k zostupu na bezpečnejšie miesto mu chýbalo pár metrov, sa rozhodol riešiť situáciu skokom. Pri ňom spadol, zlomil si členok a rozbil hlavu. Nasledovala ho inštruktorka. Pri dopade sa pošmykla a zrútila sa dole. Navyše ju zasypala lavína. Pád neprežila. Jeden z horolezeckých nováčikov sa zamotal do lana a záchranári ho na druhý deň našli v stene už mŕtveho. Druhý nováčik skončil v nemocnici s omrzlinami. Naozaj krutá bilancia pôvodne nenáročne vyzerajúcej zimnej vychádzky.
"Na celej akcii je smutné, že bola v réžii skúsených horolezeckých inštruktorov," povedal krátko po udalosti náčelník Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry Martin Kulanga.
Aj bývalý dlhoročný horský záchranár a šéf tatranských horských vodcov Pavol Rajtar bol tragédiou českých horolezcov zaskočený. "Bolo skutočne zlé počasie. Chcem pripomenúť, že nie každý, kto dokáže vyliezť technicky náročné veci, je dostatočne vybavený na zimné podmienky. Mnohí aj skutočne dobrí lezci podceňujú dôkladnú prípravu túry. Dôležité je tiež sledovať predpoveď počasia a vedieť odhadnúť jeho vývoj," povedal.
Nemali základný výstroj do lavín
Aj pod ďalšou tragédiou zo začiatku marca sú podpísaní českí skialpinisti. Napriek vyhlásenému tretiemu stupňu lavínového nebezpečenstva (z päťdielnej medzinárodnej stupnice) sa vybrali na túru na Hincovu kôpku v Mengusovskej doline. Uvoľnili lavínu, dvaja sa z nej svojpomocne vyhrabali, tretí zostal v mase snehu uväznený. Chlapci nemali ani základnú zimnú skialpinistickú výbavu - teda pípsy, lavínovú lopatku a sondu. "Zasypaného sa podarilo nájsť a vyhrabať, okamžite sme začali s resuscitáciou, trvala asi pol hodiny, ale nejavil známky života. Stal sa treťou tohtoročnou obeťou Vysokých Tatier," povedal náčelník Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách Martin Kulanga. "Za týmito tragédiami treba vidieť aj ekonomickú stránku. Chápem, že keď niekto príde na týždňový pobyt do Tatier, niečo ho to stojí a aj keď je zlé počasie, nemá chuť len sedieť v chate. Treba si však voliť také ciele, ktoré v daných podmienkach nie sú rizikom," hovorí horský záchranár Ladislav Janiga.
Skúsenejší opustili slabších
Na nočnú záchrannú akciu štartovali členovia Horskej záchrannej služby aj v polovici marca. Do Červenej dolinky šli hľadať českých horolezcov, ktorí boli súčasťou osemčlennej skupiny. Šesť skúsenejších sa oddelilo a zostúpilo z Karbunkulového hrebeňa do Červenej dolinky, dvaja prečkali noc v snehovom záhrabe v stene. Záchranári ich našli na druhý deň podchladených, ale bez zranení.
"Ťažko hodnotiť, čo sa tam stalo, ale nebýva zvykom, aby schopnejší opustili slabších. Nakoniec to dopadlo dobre a ako rozumné sa ukázalo, že tí menej skúsení sa nerozhodli v noci a v zlých podmienkach zostupovať. Zrejme by to taký dobrý koniec nemalo," komentovali udalosť členovia horolezeckých oddielov spod Tatier.
Problémoví Česi?
To, že pod väčšinu tohtoročných tragédií vo Vysokých Tatrách sú podpísaní českí horolezci, vyvolalo medzi domácimi búrlivú debatu. Nechýbali zjednodušené závery typu - čo český horolezec v Tatrách, to poriadny problém. Padali aj názory, že českí horolezci spravidla nerešpektujú vyhlásený stupeň lavínového nebezpečenstva, zanedbávajú výstroj, riskujú. A najmä - nemajú pud sebazáchovy a vyrážajú na túry aj v katastrofálnom počasí.
"Takto by som to nehodnotil. Treba povedať, že do Tatier sa v poslednom období Česi vrátili, vzrástol ich počet a sprievodným javom ich aktivít v Tatrách je aj väčšia úrazovosť. Práve Česi, Maďari a Slováci patria všeobecne k disciplinovanejším návštevníkom vysokohorského prostredia, problémy s porušovaním pokynov pre pohyb v horách máme skôr s poľskými turistami," hovorí riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.
Chýba základný výcvik
Tragédiami svojich členov sa zaoberala aj bezpečnostná komisia Českého horolezeckého zväzu. Za posledné roky eviduje priemerne 20 až 25 úmrtí horolezcov v zahraničí. Tento rok je ich už osem.
"Ťažko povedať, kde sú príčiny. Možno som konzervatívny, ale základnú chybu vidím v tom, že Český horolezecký zväz, podobne ako slovenský JAMES, sa rozhodol ísť modernejšou cestou, dáva možnosť voľného členstva. V snahe získať čo najviac ľudí sa teda členom zväzu môže stať ktokoľvek, bez ohľadu na to, či má základný horolezecký výcvik. Metodika začína pokrivkávať za počtom členov. Obávam sa, že nastúpená cesta nie je najlepšia, ale asi je už nezvratná," hovorí šéf bezpečnostnej komisie Českého horolezeckého zväzu Tomáš Frank. "Robíme analýzy nehôd, snažíme sa nájsť chyby, vydávame odporúčania a upozorňujeme na riziká, len neviem, či sa tieto naše listy dostanú k tým, ktorí to potrebujú najviac."
Horolezeckým inštruktorom je už pätnásť rokov a tvrdí, že keď je s nováčikmi, je mimoriadne opatrný.
"Človek však robí chyby a aj skúsený inštruktor môže zle odhadnúť a vyhodnotiť situáciu, 'zoskratovať'. Všetko je otázka rýchleho rozhodovania na mieste a nám tu od stola je ťažké hovoriť, ako sa mal kto v danom momente zachovať. Zo skúseností viem, že aj účastníci horských nehôd sú schopní pozrieť sa na problém s odstupom až po dvoch rokoch a hodnotiť ho objektívne. Doteraz nechápem, kde sa stala chyba pri tragédii na Malom Ľadovom štíte. Vybrali si ľahkú túru, vyrážali v relatívne dobrom počasí, je možné, že boli od začiatku veľmi pomalí a neskoro sa rozhodli pre návrat. Za problém v Tatrách považujem aj to, že na vysokohorských chatách je priam nemožné dostať sa k aktuálnej predpovedi počasia. Zvyčajne to riešime tak, že si ju od kamarátov nechávame posielať cez textové správy na mobil. Je otázne, či taký zostručnený výsek dokáže každý správne vyhodnotiť," hovorí Tomáš Frank. Bezpečnostná komisia nemá moc ovplyvniť konanie členov Českého horolezeckého zväzu v horách.
"Tí ľudia sú svojprávni a do hôr im nemôžeme zakázať chodiť. Jediné, čo môžeme robiť, je analyzovať chyby a radiť ľuďom, aby si dávali väčší pozor."
Náčelník Horskej záchrannej služby pre Vysoké Tatry Martin Kulanga hovorí, že chýb sa dopúšťajú aj inštruktori, ktorí by mali svojich zverencov učiť bezpečnému pohybu v horách. Zo štatistiky
* Vo všetkých šiestich horských oblastiach Slovenska zasahovala vlani Horská záchranná služba 1829-krát. Zaevidovala 29 úmrtí.
* Z výletu do Vysokých Tatier sa už nikdy nevrátilo deväť ľudí.
* Rovnaký počet smrteľných tragédií sa odohral aj v Západných Tatrách.
* Oproti predchádzajúcemu roku vlani počet obetí vo Vysokých Tatrách klesol, čo záchranári pripisujú aj relatívne dobrému počasiu. Prechod zo zimy do jari bol bez poľadovíc a prudkých výkyvov poveternostných podmienok.
* Naopak, v Západných Tatrách tragédií pribudlo úmerne zvýšenej návštevnosti tejto časti slovenských hôr.
Čo stojí záchrana
Od minulého roka si návštevníci hôr, ktorí porušia zákon o Horskej záchrannej službe a stane sa im úraz, platia náklady spojené so záchrannou alebo pátracou akciou sami. Tí, ktorí potrebujú pomoc záchranárov a predpisy neporušili, neplatia.
Tatranskí záchranári sa najčastejšie stretávajú s prípadmi, keď turisti opustia značkovaný chodník a vydávajú sa na vlastnú päsť do horolezeckého terénu. Náklady na záchrannú akciu sa pohybujú v rozpätí od 300 do 70-tisíc korún. Vlani platili "priestupcovia" v priemere tri- až päťtisíc korún.
"Väčšinou sú si ľudia vedomí, že porušili zákon a zaplatia. Ak ide o väčšie sumy, dohodneme splátkový kalendár. Ak ide napríklad o českých turistov či horolezcov, vymáhame peniaze prostredníctvom českej agentúry, s ktorou spolupracujeme. Vo všeobecnosti však nie je extrémne veľa prípadov takých porušení zákona o Horskej záchrannej službe, pri ktorých sa stanú aj úrazy. Vymáhanie nie je časté. Najviac porušení evidujeme zo strany poľských turistov, tam je však vymožiteľnosť poplatkov veľmi nízka," povedal riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga. Turistom či horolezcom do horských oblastí často letí na pomoc aj vrtuľník Leteckej záchrannej služby popradskej spoločnosti Air Transport Europe. Pre našincov je to štandardná služba, ktorú prepláca pri indikovanom zásahu zdravotná poisťovňa. Ani českí turisti a horolezci za zásah vrtuľníka neplatia, letecká spoločnosť má špeciálnu dohodu o preplácaní zásahov s českým ministerstvom zdravotníctva. Problémoví sú najmä poľskí, ukrajinskí či ruskí turisti, ktorí chodia do hôr bez úrazového či zdravotného poistenia, medzivládne dohody o poskytovaní zdravotných služieb zostávajú nenaplnené.
Leteckí záchranári evidujú od roku 1995 pohľadávky voči zahraničným návštevníkom vo výške 80-tisíc dolárov.
Dvadsiateho ôsmeho januára predpoludním zasypala snehová lavína na poľskej strane Západných Tatier v lokalite Červený vrch v okolí Zakopaného štyroch turistov. Horskí záchranári z Poľska a Slovenska našli ich telá na druhý deň popoludní. Obete boli vo veku okolo 20 až 30 rokov, dve z nich boli ženy. Snehovú lavínu uvoľnili pravdepodobne pri príprave na vstup do jednej z nesprístupnených tatranských jaskýň. Do pátrania po ľuďoch v lavíne sa zapojilo okolo 60 záchranárov. Medzi nimi bola aj osemčlenná skupina členov Horskej záchrannej služby zo Slovenska spolu s lavínovými psami (dvaja z nich na snímke hore). Záchranárov previezol vrtuľník priamo z prebiehajúceho medzinárodného kurzu výcviku lavínových a pátracích psov v Jasnej pod Chopkom. Slovenská záchranná skupina odletela v priebehu niekoľkých minút po požiadavke poľských záchranárov. Na snímke vpravo je jeden zo záchranárov pri odchode z Jasnej na zásah.
FOTO - HORSKÁ ZÁCHRANNÁ SLUŽBA, AUTORKA, TASR
