Pre mnohých je dielo jedného z najznámejších dramatikov sedemnásteho storočia nedotknuteľnou klasikou. Inscenátori Slovenského národného divadla však posúvajú historický kontext inscenácie do nových súvislostí. "Mnohí Mizantropa považujú za najdokonalejšiu z tých veľkých Moliérových hier. Napriek tomu, že ide o univerzálnu tému, je to veľmi osobný príbeh. V našej interpretácii kladieme dôraz na ironizujúci tón celkovej dramatickej výpovede," povedal dramaturg Martin Porubjak.

"Chceli sme aj nový preklad. Naším zámerom bol určitý princíp odcudzenia. Obsadil som mladých hercov, ktorí sa hrajú s veršom a pohrávajú s rýmom. Moralizujúce repliky nemyslia vážne, ironizujú. V činohre si aj zaspievajú vlastné texty. Texty piesní pána Feldeka sú napísané, aby to celé bola akási paródia. Posúvame Moliéra do takej roviny, aby tam bol cítiť ten odstup a aby sme slovenskému divákovi odkryli zákutia, ktoré nepozná," hovorí režisér Vladimír Strnisko.

Mladí herci vdýchnu dobovej dráme súčasný rozmer, scéna a kostýmy však dobové ostali. "Nie som si istý, či som neprestrelil," prezrádza scénograf Peter Čanecký. Barokové okolie hercom neprekáža. "Je to sonda do duše mladého človeka. Vo veršoch komunikujem bežne, lebo som vyrastal na textoch Beatles," povedal s miernou iróniou Robert Roth. Zuzana Marošová sa teší, že si bude opäť môcť na javisku zaspievať: "Muzikál mi síce chýba, ale činohru mám radšej. Pri Mizantropovi sme mali veselé skúšobné obdobie. Nestáva sa často, aby herci chodili na skúšky skôr, ale ja tu hrám s tromi spolužiakmi. Poznáme sa a sme dobrý tím." Ani s učením textu nebol problém. "Úvodný dialóg z Mizantropa som mal už na prijímacích skúškach na herectvo, takže som text poznal ešte pred čítacími skúškami. To bola moja výhoda," dodal Ľuboš Kostelný.