Futbalové Taliansko prelieva slzy. Nie je to až také zlé ako vlani, keď sa ani jedno z ich mužstiev nedostalo do štvrťfinále Ligy majstrov a Pohára UEFA. No po tom, čo Juventus nepostúpil tohto roku ani zo základnej skupiny Ligy majstrov, neschopnosť Lazia dostať sa ďalej ako do druhého kola skutočne bolí. Lazio patrilo k favoritom.

Taliani mali pádne dôvody na biedne počiatočné výsledky. Seria A sa pre účasť reprezentácie na olympijských hrách v Sydney rozbehla až v októbri a kluby boli nerozohraté. Juventus podcenil nečakane vysoký štandard prvej fázy Ligy majstrov. Lazio až teraz skutočne pociťuje prehry s mužstvami Anderlecht a Leeds United. V dvoch zápasoch proti obhajcovi trofeje Realu Madrid malo smolu, keď získalo iba jeden bod, pretože v oboch dueloch hralo skutočne dobre. Po rezignácii kouča Svena Gorana Erikssona, ktorého rozhodnutie prevziať reprezentáciu Anglicka akoby mužstvo ochromilo, oživil náladu v tíme Dino Zoff. Prvý zápas proti Realu v Španielsku, ktorý biely balet vyhral 3:2, možno právom nazvať predčasným finále. Lazio hralo bez zraneného Argentínčana Claudia Lopeza, muža, ktorého „zlanárili“ z Valencie, aby podporil ich snahu zvíťaziť v Lige majstrov. Argentínsky útočník Hernan Crespo, ktorý sa dostal do vrcholnej formy po počiatočných ťažkostiach v prvom polroku pobytu v mužstve, dal úvodným gólom Lazia úder, ktorý mohol byť vyraďovací. Nasledovali ešte tri-štyri čisté šance Lazia, ale Rimania nakoniec po Figovej premenenej penalte v záverečných minútach odišli z ihriska s prázdnymi rukami.

O týždeň neskôr v Ríme mal Real Madrid znovu šťastie, keď dosiahol remízu 2:2. Lazio hralo bez zraneného stredopoliara Verona a vylúčeného Nestu, Real dvakrát zachránilo brvno. Prirodzene, je možné vidieť veci aj z druhej strany: Real bol vždy schopný zareagovať, keď sa Lazio dostalo do vedenia. Nemôžem uveriť, že argentínsky stredopoliar Santiago Solari je skutočne až treťou voľbou za Brazílčanom Saviom a Angličanom Stevom McManamanom. Jeho „lob“ na vyrovnávací gól na 1:1 bol totiž svetový.

Real Madrid má jednoducho v Španielsku i v celej Európe mimoriadnu pozíciu. Je takmer samozrejmosťou, že má istú účasť vo štvrťfinále. Boli časy, keď súperi kalkulovali so zraniteľnosťou Realu v obrane, momentálne je však vzadu oveľa kompaktnejší. Stratu Redonda, ktorý odišiel do AC Miláno kompenzoval Ivan Helguera. Tento španielsky legionár je prototypom moderného defenzívneho stredopoliara.

Talianske nádeje v Lige majstrov sa teraz upierajú výlučne na AC Miláno. Hoci ich horší výkon v lige nie je dobrou predzvesťou, viem si predstaviť, že Miláno zažije rovnakú radosť ako môj Bayern Mníchov v sezóne 1975/76. Nevládali sme držať krok v Bundeslige, no dokázali sme sa sústrediť na pohár a vyhrali sme ho. Jedinou nádejou Milána sú opakujúce sa dejiny a skvelý útočník svetových kvalít Andrej Ševčenko.

Ľudia majú pravdu, keď hovoria, že Španielsko predbehlo Taliansko. Majstrovské Deportivo La Coruňa aj Valencia majú znovu dobré vyhliadky na postup do finále. To, ako Španieli hrali na štadióne Old Trafford, vo futbalovej svätyni Manchestru, bolo aj pre sebavedomý hviezdny zbor United okolo Davida Beckhama a Roya Keana lekciou moderného futbalu. Stredopoliar Gaizca Mendieta, ktorý bol už v uplynulej sezóne jedným z najlepších hráčov v Európe, a nový mladý argentínsky prírastok Aimar, tvoria jeden z najkreatívnejších stredov poľa na starom kontinente.

Paríž St. Germaine už ukázal, že francúzsky klubový futbal nevládze držať krok s európskym štandardom, naopak, turecký Galatasaray dokázal, že je popredným mužstvom, Sturm Graz vyvolal v Rakúšanoch futbalovú horúčku, Arsenal a Leeds United upozornili, že existujú tri vrcholné anglické tímy vyvolávajúce rešpekt. Nielen Manchester United.

A môj Bayern Mníchov je schopný pridať sa k najlepším. Po víťazstve 3:0 na pôde Spartaka Moskva sa tiež kvalifikoval do štvrťfinále. Spartak hral veľmi dobre a vyvíjal na nás veľký tlak, ibaže nepremenil šance. Mladý Jegor Titov je ako tvorca hry futbalovým pokladom. V našom tíme oslávil Mehmet Scholl práve tridsiatku, Stefan Effenberg má už 33, ale obaja sú na vrchole síl a to isté platí o našom brazílskom útočníkovi Giovanem Elberovi. Všetci snívame o víťazstve v Lige majstrov, keď si však pomyslím na mužstvá ako Real Madrid, Valencia a Manchester United, viem, že budeme potrebovať aj veľa šťastia.

Kedysi som nazval Pohár UEFA „pohárom porazených“. Bolo to nespravodlivé, lebo viem, že my v Bayerne sme boli šťastní, keď sme ho v roku 1996 vyhrali. Táto súťaž sa však vyvíja čudným smerom.

Je alarmujúce, keď tri talianske kluby naraz vypadnú. Dá sa na nich demonštrovať, že kúpiť si môžete všetko, no nemusí to automaticky priniesť úspech. Vypadnutie Parmy s Eindhovenom je prekvapením, AS Rím postup do ďalšieho kola Liverpoolu daroval. Rím má jedno z najsilnejších mužstiev v Európe, ale cíti, že je dôležitejšie po 18 rokoch vyhrať domáci majstrovský titul. Pohár UEFA sa tak stal akýmsi ihriskom pre španielske kluby. Pochybujem však, že silná Barcelona, ktorá vypadla z Ligy majstrov, je šťastná v spoločnosti španielskych mužstiev Rayo Vallecano, Alaves a Celta de Vigo.

FRANZ BECKENBAUER

(Autor je prezidentom FC Bayern Mníchov)