Radovan Karadžič má stále svojich priaznivcov. FOTO - ČTK/AP
Podľa svedkov pristál minulú noc pred miestnym pravoslávnym chrámom vojenský vrtuľník a ozvala sa streľba, po ktorej odviezli kňaza a jeho syna do nemocnice v Sarajeve.
Zranenia civilistov prispejú k prehĺbeniu nevraživosti bosnianskosrbského obyvateľstva proti jednotkám NATO v krajine. Bosnianski Srbi včera v Pale zorganizovali demonštráciu, na ktorej sa zúčastnil aj bosnianskosrbský premiér Dragan Mikerevič a predseda bosnianskosrbského parlamentu Dragan Kalinič. Niektorí účastníci demonštrácie skandovali slogany, v ktorých vojakov NATO nazývali "vrahmi" a "barbarmi". Niektorí pravoslávni duchovní však údajne patria ku Karadžičovým prívržencom. Otec Jeremiáš Starovlah, ktorý bol včera ranený jednotkami NATO, vraj minulý mesiac vyhlásil, že pomáhať Karadžičovi je povinnosťou každého kňaza, píše BBC.
Washington včera rozhodol, že pozastaví svoju finančnú pomoc Srbsku, lebo nesplnilo podmienku spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Srbi tak predbežne prišli o 25 miliónov dolárov.
Američanom prekáža, že Srbsko v posledných mesiacoch vyjadruje neochotu vydávať obvinených Haagu. Všimli si aj najnovší zákon, podľa ktorého budú Srbi zo štátneho rozpočtu Miloševičovi a ostatným obvineným platiť ušlý plat, telefóny aj náklady na obhajobu. "Pozastavenie finančnej pomoci z USA síce nebude mať okamžitý vplyv na srbskú ekonomiku, ale rozhodnutie môže mať dlhodobé následky," povedal korešpondent BBC v Belehrade Nick Hawton. Ide o Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, ktoré sa môžu začať zdráhať poskytovať Srbsku pôžičky.
Bývalý prezident bosnianskej Republiky srbskej nesie spolu s veliteľom bosnianskosrbskej armády Ratkom Mladičom podľa haagskeho tribunálu hlavnú zodpovednosť za najväčší masaker v Európe po 2. svetovej vojne v Srebrenici, pri ktorom vojaci vyvraždili vyše 7000 mužov a detí. Obaja sú stále na úteku. Karadžič zmizol v roku 1997, hľadať ho začali až v roku 2002. Posledný neúspešný pokus zatknúť ho bol v januári.
Odovzdanie Karadžiča bolo aj hlavnou podmienkou Spojených štátov predĺženia finančných injekcií Srbsku. Mnohí Srbi USA kritizujú, že od Belehradu žiadajú chytenie zločinca, ktorý podľa nich spadá do jurisdikcie vedenia Bosny, a nie Srbska.
Podľa posledných prieskumov je v Srbsku s 29,8 percenta najpopulárnejšou ultranacionalistická Srbská radikálna strana (SRS), ktorej šéf Vojislav Šešelj čaká v cele na proces v Haagu. Vzrast popularity ultranacionalistov sa v Srbsku pripisuje najmä pretrvávajúcej hospodárskej kríze a odmietavému postoju k Haagu. Ten mnohí Srbi považujú za "protisrbský". Srbsko v júni čakajú prezidentské voľby. Šanca, že voľby vyhrá vodca SRS Tomislav Nikolič, je momentálne vysoká. (zo, čtk, reuters)
Obvinili piateho bosnianskeho Chorváta
ZÁHREB - Haagsky tribunál OSN vzniesol žaloby proti piatim bosnianskym Chorvátom, ktorí mali počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 - 95 spáchať vojnové zločiny proti tamojším Moslimom. Záhrebské úrady včera potvrdili žalobu proti Valentinovi Čoričovi. Podľa agentúry HINA obvinený vyhlásil, že pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) predstúpi dobrovoľne.
Čorič, ktorý má bosnianske aj chorvátske občianstvo, počas vojny pôsobil ako minister vnútra tzv. republiky Herceg Bosna. Obvinenia, ktoré ešte nezverejnili, sa zrejme týkajú zločinov spáchaných v rámci úsilia o utvorenie chorvátskeho štátu v Bosne a jeho následné pripojenie k Chorvátsku. (tasr)
