Krst nového albumu skupiny Tornado Lue spojený s koncertom sa uskutoční dnes o 20.00 h v klube Terminal v Bratislave. V rámci večera sa predstaví aj poľská skupina Myslovitz. FOTO - TORNADO LUE
Slovenskí Tornádo Lue nie sú klasickou retro-skupinou, ktorá si robí vtipy zo starých pesničiek alebo dávnej módy. Živelné pesničky tejto bratislavskej legendy, ktorá sa pred dvoma rokmi vrátila na koncertné pódiá a teraz vydáva tretí album Nebeskí jazdci, obsahujú dávku sentimentu, ktorý má bližšie skôr k zveličeniu a poézii ako k irónii a zábave.
"V našej hudbe je sentiment, ktorý sa však snažíme odbúrať. Odkazy na minulosť využívame len na to, aby sme sa od nich odrazili k vlastným veciam," hovorí speváčka skupiny Jana Tóthová o tom, prečo v novej pesničke Cesta domů Tornado Lue objavujú trampskú klasiku Tisíc mil.
Nie je to však plagiátorstvo. Šansóny, atmosféra Lynchových filmov a starých českých komédií - z toho všetkého skupina vychádza a prerába do svojho neidentifikovateľného štýlu. Keď začínali, kritici ich prirovnávali k Tomovi Waitsovi, ktorý si pomýlil swing s punkrockom. Pre ich skladby o hovoriacich bábikách, kozmických kravách alebo toaletných pavúkoch vymýšľali škatuľky ako napríklad vampirpop alebo písali, že ich hudba je okúzľujúco príšerná. "To, že nás v podstate nevedia zaradiť, berieme ako kompliment," dodávajú súhlasne Tóthová, Pavol Murín a Juraj Hladný v rozhovore pre SME v jednej z bratislavských kaviarní.
Tornádo Lue vznikli koncom roku 1989. Ich debutový rovnomenný album vyšiel o štyri roky neskôr na dnes už zaniknutej nezávislej značke Zoom Records. Vďaka naliehavému i rozmaznanému spevu Tóthovej, punkovo-šansonierskej gitare Dušana Palka, kráčavej base Paľa Murína, džezovým bicím Juraja Hladného a dychovým nástrojom Jozefa Čecha si skupina veľmi rýchlo vybudovala svoje publikum a ako jedna z mála sa presadila aj na českej scéne.
K tomu jej pomohli české texty Jany Tóthovej, básne americkej poetky Sylvie Plathovej a Bohumila Hrabala. "Spievam po česky, lebo to nie je môj rodný jazyk Ľahšie sa môžem odosobniť," povedala Tóthová pre SME už pred dvoma rokmi. Čiernovlasá speváčka nedáva svoje pocity najavo. "Veci sa nedajú uzavrieť jednou vetou, nič nie je totiž jednoznačné. Chcem, aby bolo v mojich textoch veľa priestoru na interpretáciu," vysvetľuje.
V čase vydania druhého albumu Vlky (1996) skupina, ktorú ničili vnútorné nezhody a vyčerpávajúce koncertovanie, prakticky neexistovala a jej návrat sa zdal nepredstaviteľný. Pomohol mu český film Divoké včely, ktorého tvorcovia siahli po ich dvoch pesničkách.
"Pohodička, parádička, jsou to voni!" zakričal počas zvukovej skúšky jeden z českých fanúšikov, ktorý nemohol uveriť, keď sa Tornado Lue pred dvoma rokmi znovu dali dohromady. Následne skupina začala pripravovať aj nový album, ktorý napokon vyšiel v netradičnom českom vydavateľstve patriacom známemu filmovému producentovi Čestmírovi Kopeckému.
Ten v prípade Tornada Lue zohral podobnú úlohu ako Andy Warhol u Velvet Underground. "Čestmír v skutočnosti nebol hudobným producentom. V štúdiu sa objavil zopárkrát, ale na nahrávaní sa nepodieľal. Skôr sme ho zaujali ako fenomén a chcel, aby sme niečo nahrali. Bolo dôležité, že nám veril a nám sa veľmi dobre pracovalo, pretože sme vedeli, že tento album vznikne."
Tornado tretieho tisícročia znie, aj keď s tým skupina nesúhlasí, vďaka novým pesničkám rozhodne inak. Saxofón a klarinet vystriedali dobové syntetizátory, Murín presedlal na gitaru, na basu vypomáha stály hosť Dodo Tarkay. Rytmické skladby ako Křídla hmyzí a Boogie, ľúbostné vyznanie v Ich liebe dich a prerobený hit skupiny Blondie Heart of Glass vracia Tornado do konca sedemdesiatych rokov - akoby skupina opustila zafajčené bary a presunula sa do lacných diskotékových podnikov.
