Vláda sa v Bruseli zaviazala k postupnému otváraniu trhu s elektrickou energiou. To prinesie možnosť prístupu zahraničných dodávateľov energie na slovenský trh, a zároveň aj možnosť exportu elektriny zo Slovenských elektrární. Pre spotrebiteľa to bude znamenať slobodu výberu spomedzi viacerých dodávateľov.

Trh sa začne otvárať už od budúceho roka pre veľké priemyselné podniky, ktorých podiel na celkovej spotrebe elektriny je približne 33 percent. „Treba povedať, že na rozdiel od Česka a Maďarska sa v kapitole nezaväzujeme k úplnému otvoreniu,“ povedal pre SME generálny riaditeľ Sekcie energetiky, hutníctva a nerastných surovín ministerstva hospodárstva Ondrej Studenec. Trh sa bude síce postupne liberalizovať pre kategórie odberateľov nad 100 až po 9 Gwh. To však stačí iba na otvorenie pre veľkých odberateľov a sektor služieb. Odber domácnosti je podstatne nižší (približne 3300 MWh). Otázka úplnej liberalizácie je hlavne otázkou odvahy vládnej garnitúry a bude preto záležať na vôli budúcich vlád.

Slovensko včera zároveň „vyjednalo“ päťročné prechodné obdobie na doplnenie núdzových zásob ropy. Do roku 2008 ich bude potrebné zvýšiť na úroveň 90-dňovej spotreby národného hospodárstva, pričom v súčasnosti postačujú na 30 dní. Doplnenie si vyžiada približne 1,2 miliardy korún ročne. Prechodným obdobím získa vláda možnosť nakúpiť ropu v čase priaznivého vývoja jej cien. Aj záťaž na štátny rozpočet sa rozloží na dlhšie obdobie.

Elektrárne sa konkurencie neboja

Otvorenie trhu bude znamenať konkurenciu pre Slovenské elektrárne. Tie sú podľa hovorkyne podniku Aleny Melichárkovej na zmeny pripravené. „Z konkurencie nemáme obavy. Už dnes vyrábame elektrickú energiu s nižšími nákladmi ako elektrárne v okolitých štátoch,“ povedala pre SME.

Pretože tvorba cien elektriny je do značnej miery spolitizovaná, dá sa povedať, že elektrárne pracujú v liberalizovanom prostredí už dlhé roky. „Cena elektriny je oveľa nižšia, ako sú náklady na jej výrobu, distribúciu a ďalšie služby. Museli sme sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Elektrina prejde z elektrárne do zásuvky v domácnostiach niekoľkonásobnou transformáciou napätia, čo sa odzrkadľuje vo vyšších nákladoch na jej výrobu. Priemyselné podniky odoberajú elektrinu z vyšších úrovní napätia, takže náklady na jej výrobu sú nižšie. Aj pretože veľkí odberatelia platia viac, môžu domácnosti nakupovať elektrinu lacnejšie, ako by mali,“ vysvetľuje Melichárková.

Aké budú ceny po vstupe do EÚ

Vstup Slovenska do Európskej únie sa predpokladá na január 2004. Značne otvorený trh by mal už v tom čase vyvinúť aj vyšší konkurenčný tlak na znižovanie cien výrobcov energie, domnievajú sa analytici ČSOB. Vychádzajú pritom aj zo skúseností nových členov únie Portugalska a Španielska. Analytici zároveň upozorňujú na rozdielnu energetickú politiku týchto krajín danú najmä ich geografickou polohou.

Podľa Melichárkovej domnievať sa, že liberalizácia prinesie pre slovenských spotrebiteľov nižšie ceny, nie je celkom namieste. Argumentuje tým, že producenti energie v okolitých krajinách vyrábajú elektrinu pri takmer rovnakých nákladoch ako Slovenské elektrárne, ale ich konečné ceny sú podstatne vyššie.

Napríklad v Poľsku a Maďarsku platia domácnosti za kilowatthodinu o 40 až 50 percent viac ako priemyselní veľkoodberatelia. V Rakúsku je cena elektriny pre domácnosti v priemere o 100 percent vyššia ako na Slovensku, v Nemecku dokonca o 150 percent. „Treba si uvedomiť, že keď niekde stála kilowatthodina v prepočte šesť a po liberalizácii klesla na päť korún, je to stále viac ako u nás, kde sa priemerná cena pre domácnosti pohybuje okolo troch korún. Ak energetici v zahraničí nakupujú jadrové palivo, čierne uhlie a iné zdroje za približne rovnakých podmienok ako Slovenské elektrárne, ťažko možno očakávať, že liberalizácia prinesie u nás pokles cien,“ skonštatovala.

Studenec pripustil, že vyššie zisky zahraničných výrobcov vďaka vyšším predajným cenám im môžu umožniť dodávať energiu na Slovensko za dumpingové ceny. „Na to myslí legislatíva a zamedziť má tomu aj nový regulačný,“ povedal.

Za podstatné pritom považuje, že ceny stanoví predovšetkým trh. Bez ohľadu nato, či by zahraničná elektrina bola lacnejšia alebo nie , podstatné je, že bude mať spotrebiteľ možnosť výberu.

Nová tvár energetiky

Trh určí aj budúce rozloženie rôznych zdrojov na výrobe elektriny. V rokoch 2006 a 2008 odstavíme dva bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ich podiel na celkovej výrobe je v súčasnosti približne 17 percent. Odstavením blokov sa zníži prebytok na trhu. Jeho výška má podľa Studenca hlavný vplyv na rozhodovanie o možnom ďalšom budovaní zdrojov. „Dá sa povedať, že ak sa dnes niekto rozhodne stavať elektráreň, pôjde najskôr o paroplynový cyklus. Druhým faktorom bude vývoj cien vstupov. Ťažko predpovedať, aké budú ceny palív po roku 2004. Možno bude výhodná cena uhlia, možno jadra, všetko určí trh a o to vlastne pri liberalizácii aj ide,“ uzavrel Studenec.