Dolná komora rumunského parlamentu v utorok odmietla návrh na vytvorenie maďarskej autonómnej oblasti v Sedmohradsku. Návrh predložili 5 poslanci patriaci pôvodne k radikálnemu krídlu Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, niektorí z nich medzitým stranu už opustili. Tá je však doteraz jedinou politickou stranou tamojších Maďarov.
Zákonodarcovia schválili stanovisko právneho výboru parlamentu, podľa ktorého by bola autonómia narušením územnej celistvosti krajiny a je protiústavná.
Proti stanovisku hlasovalo iba 22 poslancov za Demokratický zväz Maďarov, rumunskí poslanci boli jednotne za.
Odmietnutý návrh počítal s vytvorením autonómie v časti Sedmohradska, ktorá je obývaná maďarskou etnickou skupinou Sikulov. Na tomto území v oblúku rumunských Karpát tvoria Maďari väčšinu a formálnu autonómiu tu už mali v rokoch 1952 až 1968 za Ceaucescovej vlády.
Požiadavka autonómie sa v Sedmohradsku v rôznych formách objavuje od roku 1989. Vytvorenie autonómie požaduje celá maďarská politická reprezentácia v Rumunsku vrátane umiernených, ktorí ovládajú Demokratický zväz Maďarov. Autonómiu však chcú dosiahnuť postupne, cestou kompromisov a presvedčením demokratických rumunských politických síl.
Návrh predložený radikálnou Sedmohradskou maďarskou národnou radou označili predstavitelia Demokratického zväzu Maďarov za predčasný a nepripravený. "Chceme sami predložiť nový, vypracovanejší návrh a získať preň širšiu politickú podporu. Autonómia je v Európe uznávanou formou koexistencie rôznych národných komunít," povedal poslanec György Tokay.
Radikáli naopak na možnosť dohody s rumunskou väčšinou neveria. Svoje požiadavky chcú presadiť s pomocou zahraničia: rôznych európskych inštitúcií či Spojených štátov. "Chceme, aby sa poskytnutie autonómie pre maďarskú menšinu stalo jednou z podmienok na prijatie Rumunska do Európskej únie," povedal ich líder, biskup László TŚkés.
Nejakú formu decentralizácie rumunského štátu a väčšie rozhodovacie právomoci požaduje aj časť sedmohradských Rumunov, podľa ktorých mnohé rozhodnutia bukureštských vlád túto najbohatšiu časť Rumunska poškodzujú.
Sedmohradsko patrilo do roku 1918 k Rakúsko-uhorskej monarchii a jeho obyvatelia, bez ohľadu na národnosť, sami seba často považujú za kultúrnejších a európskejších, než sú obyvatelia "balkánskej" časti krajiny vrátane hlavného mesta. PETER MORVAY