Tohtoročná Hubertova jazda, ktorú zorganizoval jazdecký oddiel v Doľanoch, sa vydarila. Nik z jazdcov sa nezranil, všetci došli do cieľa, ulovila sa symbolická líška, deti naháňali prasiatko, a potom sa spoločne veselili na Červenom kameni. Mnohí odchádzajúci skonštatovali, že deň sa vydaril. Nikomu nenapadlo, že na druhý deň bude všetko inak. Na snímke Tomáš Vášáry, ktorý je tiež veľkým milovníkom koní. Láske k nim vedie aj svoje dve deti – Dorotku a Honzíka. Koniec-koncov aj ich babičku Emíliu či tetu Magdu Vášáryovú neraz herecká práca posadila do konského sedla.
Kedysi bola poľovačka na koňoch v Uhorsku každodennou záležitosťou, tak ako dnes jazda autom. Preto sa z poľovačiek zachovali iba správy, ktoré boli výnimočné. Väčšinou nešťastia. Napríklad ako následníka trónu svätého Imricha roztrhal diviak, alebo tehotná manželka Žigmunda Luxemburského spadla z koňa a zomrela aj s dieťaťom.
Aj tohtoročná Hubertova jazda z Dolian na Červený kameň sa minulý víkend skončila tragédiou. Smrteľným úrazom, ktorý prekryl dojem z nádherného dňa, keď sa stretli milovníci koní, aby uzavreli tohtoročnú sezónu.
Anatolij Zanko bol vynikajúci kováč, ktorý mal neustále plné ruky práce. Podkúval kone po celom západoslovenskom regióne, a preto, hoci bol výborný jazdec, sa do sedla dostal len zriedka. O to viac sa tešil na svoju prvú Hubertovu jazdu Karpatmi, hon na symbolickú líšku a skoky cez prekážky. Ťažkú trasu prešiel bez úhony. Osudným sa mu stal nie milovaný kôň, ale jeho staré auto, ktoré mal tiež rád. Ešte si ho pohladil – moje autíčko – keď sa mu smiali, že jeho Lada je stará plechovka. A potom do neho nasadol aj s priateľmi, aby ich z Červeného kameňa doviezol domov. Už nedošiel – na mokrej ceste dostal šmyk, a v ceste stál stĺp. Prekážka, ktorú nezvládol.
