Peniaze môžu pochádzať aj z 10-percentnej provízie za to, že sponzor-podnikateľ získa zákazku od organizácie verejného sektora. Časť z nich môže tiecť aj politickej strane.
Ak sa preukážu nezrovnalosti vo financovaní strán, "v slušnej spoločnosti by za to mali niesť zodpovednosť", hovorí Sičáková-Beblavá.
Hoci informácie o financovaní poskytuje strana oficiálne Národnej rade, strany vyvíjajú mnohé politické aktivity cez tretie osoby, vrátane nadácií, a tieto peniaze sa v oficiálnych údajoch neobjavia. Táto prax obchádzania zverejňovania informácií je podľa prezidentky TIS "veľmi reálna a domnievam sa, že to robí viacero relevantných politických strán".
Z prieskumu, ktorý vlani pre TIS robila agentúra Focus, vyplýva, že podnikatelia najčastejšie dávajú peniaze politickým stranám v snahe získať verejnú zákazku. Z opýtaných podnikateľov takto odpovedalo až 55 percent. Druhým najčastejším dôvodom (47 percent) je snaha dosadiť svojich ľudí na dôležité riadiace miesta.
Český sociológ Ivan Gabal, ktorý robil u nás pre Európsku komisiu protikorupčný program, hovorí, že ak sa nepodarí určiť pôvodcu daru, malo by sa to vrátiť, alebo dať na dobročinné účely. "V prvom rade to však treba vyšetriť. Je v záujme strany, aby preukázala pôvod peňazí, alebo sa dištancovala."
Podobný problém bol aj v Českej republike, keď bol premiérom Václav Klaus a jeho vláda pre škandál so sponzormi padla. "Klausova vláda padla na tom, že odmietala vyjasniť veci," povedal Gabal. (rf)
