Premiéra v SR: 25. marca
Film Edi sa divákovi prihovára cez dvojicu bezdomovcov - smutného dobráka Ediho a prostého Jurečka. Možno si pri ňom vybavíte domáci knižný bestseller Kniha o cintoríne, kde mentálne retardovaný Samko Tále ťahá svoj vozík s papierom do zberne a pri tom jednoducho, ale originálne hodnotí okolitý svet.
Edi a Jureček nakladajú na spoločný vozík železný šrot, ktorý po zvážení vymieňajú za kvapalný "šrot" v miestnom podniku. Ich bezdomovecký život je predstavený ako stereotyp medzi železom a vínom. Kým Jureček svoj život hodnotí ako nedostatočný, pretože mu chýba televízor, Edi tápa po duchovných hodnotách. Jurečka poteší nájdenie zánovného televízora - nemá ho síce kde zapojiť, ale dobre sa mu na ňom povečeria. Medzi odpadom sa občas nájdu antikvariátové klenoty a nejaké to povinné čítanie.
Edi to všetko zbiera a skladuje v starej chladničke. V pouličnej komunite mu prischne obraz "sčítanca" a filozofa. To využijú miestni priekupníci s vodkou prezývaní Bratia (keďže sú bratia) a požiadajú Ediho, aby doučoval ich sestru na maturitu. Netreba ani dodávať, že šťavnatá osemnástka, zamknutá doma na kľúčik, zasiahne hlboko do Ediho života a napokon ho prinúti vrátiť sa tam, kde sa začal jeho príbeh vydedenca.
Nie je žiadnou novinkou, keď sa filmová kamera obracia až kamsi na dno, kde to páchne špinou a špiritusom. Navyše, kamera má tú moc obrátiť takéto smutné obrazy na zvláštnu krásu a harmóniu. Film nemá ambíciu hrabať sa v špine, aby spoločnosti hodil do tváre výčitku. Naopak, nachádza tu, celkom pri zemi, svet, kde základné hodnoty dostávajú pevný tvar. V každom rozhovore Ediho a Jurečka je snaha o hlboké zamyslenie sa nad smerovaním života, nad (ako to zdôrazňuje hlavný hrdina) vlastným životom. Preto by bolo asi zbytočné pátrať po tom, kde sa príbeh odohráva a či je dostatočne spätý s realitou človeka žijúceho na okraji.
Film je podobenstvom či rozprávkovou moralitou, kde vystupuje nekonečne odpúšťajúci Edi. A jeho druh Jureček, ktorý kladie také otázky, aby mu na ne Edi mohol múdro odpovedať, prípadne ešte múdrejšie pomlčať.
Treba si priznať, že snímka obsahuje poriadnu dávku sentimentu. Na druhej strane, vysoko koncentrované dobro v postave Ediho a nemálo humoru vo vedľajších postavách príbehu iste nikomu neublížia. Napokon, je príjemné trochu sa dojať a vyhradiť si aspoň jednu poličku v chladničke pre obľúbené knihy.
