Claude Lévi-Strauss. FOTO - ARCHÍV

om horizonte: svoje prvé prázdniny po univerzite strávil medzi jeho pôvodnými obyvateľmi, Kaďuvejmi a Borormi, ktorých neskôr opísal vo svojej slávnej knihe Smutné trópy. O pár rokov sa do Brazílie vrátil s etnografickou výpravou, ktorá mierila niekam medzi rieky Cuiba a Rio Madeira, a dostal sa k Ňambikvarom. Mal šťastie, pretože ešte zažil bororské obrady v brazílskom vnútrozemí a mohol byť svedkom nahoty mladých manželiek ňambikvarských náčelníkov.

Lévi-Strauss podobne ako Kolumbus obdarúval Indiánov ligotavými príveskami a sklenenými perlami. Nakupoval im ich v Paríži, na rohu ulice Réamure, kam ich dovážali z Československa. Vychádzal z toho, že farby a materiál bižutérie zosobňujú Indiánom duchovný svet. Skúmal vnútornú spriaznenosť medzi mýtmi a obradmi a pozoroval myšlienkový svet, ktorý sa dedil prostredníctvom zvykov, povestí a legiend z generácie na generáciu a z národa na národ.

Rozhodujúce intelektuálne stretnutie sa konalo v roku 1942. V americkom exile sa zoznámil s jazykovedcom Romanom Jakobsonom. „Bol som naivným štrukturalistom. Robil som štrukturalizmus, ale nevedel som o tom. Až Jakobson ma zoznámil s lingvistikou, ktorú som vôbec nepoznal. Bolo to pre mňa osvietenie,“ hovorí.

V päťdesiatych rokoch sa už slávny riaditeľ sekcie náboženských vied na École Pratique des Hautes Études venoval výlučne úlohe mýtov v náboženskom myslení národov, ktoré nepoznajú písmo. Jeho študenti sa spolu s ním vŕtali v neznámych textoch z rôznych kútov amerického kontinentu. Znepáčil sa tým etnologickej obci: ako to, že zabudol na terénny výskum?

Zmysel a význam mýtov odkrýva Lévi-Strauss v Štrukturálnej štúdii mýtov a v giganticky rozsiahlej Mytológii. Lévi-Strauss v roku 1971 povedal: „Dvadsať rokov som sa ráno prebúdzal opitý mýtmi. Žil som naozaj v úplne inom svete.“ Dôležitým príspevkom k jeho pochopeniu sú knihy Štrukturálna antropológia a Štrukturálna antropológia II, ktoré práve vychádzajú v slovenskom preklade Martina Kanovského vo vydavateľstve Kalligram. Sú to výbery zo štúdií a článkov, záznamov asi tridsaťročnej práce.

Spolu so skúmaním amerických mýtov pracoval Lévi-Strauss na všeobecnej gramatike ľudského myslenia, ktorá dávala vnútornú súvislosť stovkám nesúvislých línií stoviek nepochopiteľných príbehov a naznačovala systém v chaose. Riešil základné problémy komunikácie divokých ľudí. Jeho riešenia nám prinášajú zistenie, že ľuďom to myslelo úplne v poriadku aj v raných štádiách nášho vývoja. Lévi-Strauss rozpúšťal prejavy domorodých indiánskych kultúr na základné častice a z nich zostavoval model - štruktúru svedčiacu o prepracovanej informačnej sieti. Bol presvedčený, že ľudská myseľ pracuje vždy rovnako a iba jej prejavy sa v rôznych kultúrach odlišujú.

Spoločenské deje možno podľa Léviho-Straussa chápať ako toky udalostí, čo plynú ako reč alebo hudba a možno ich aj rovnako študovať. Renomovaní historici mu vyčítali, že ignoruje dejiny. On tvrdil, že na práci historikov je zaujímavé len to pôvodné a neredukované a že to, čo oni nachádzajú v minulosti, je porovnateľné s tým, čo etnológ hľadá vo vzdialených spoločnostiach. V takto rozptýlenej histórii - obraze nepredvídateľne sa meniacej skutočnosti, ktorá sa stala minulosťou, videl obranu proti histórii ako systému a ideológii.

Rovnako ako historikov napomínal aj filozofov. Bola mu podozrivá ich schopnosť vtesnať všetky odpovede do univerzálnych schém. Odporovalo to jeho presvedčeniu: „Pochopiť človeka je možné, iba ak vysvetlenie, ktoré hľadáme, zahŕňa umenie aj logiku, myslenie aj život, cit aj inteligenciu.“

ANDREA PUKOVÁ