„Už takmer desať rokov chodievame na ryby na Liptovskú Maru. Sme tam vždy niekoľko dní, a keď sme už večer unavení, vyfúkaní od vetra, ako to pri vode býva, chodievame do Slovenskej reštaurácie na námestí. Majú tam vynikajúcu cesnačku so syrom a opečeným chlebíkom.“
Najlepšia reštaurácia, akú pozná, je však vraj doma u jeho brata.
„Vždy sa k nemu veľmi teším, lebo viem, že Jano prekvapí čímsi novým. Do čoho sa pustí, to uvarí vynikajúco. Nikdy nerobí rovnaké recepty, vždy improvizuje, experimentuje. Nerád by som niečo vyzdvihol, ale spomeniem napríklad obyčajné paprčky na plechu. S bylinkami, jeme ich rukami, dáme si k tomu dobré víno a je nám spolu skvele.“
Rád spomína aj na kuchyňu manželkinej babky, u ktorej kedysi bývali.
„Varila poctivú domácku stravu – hodne masla, všetko strašne dobré. Veľa som chválil a ona bola rada a vravela, ako sa jej pre mňa dobre varí.“
Sám Václav Kautman nevie variť vôbec.
„Nedokážem uvariť ani len praženicu a dosť sa za to hanbím. Lebo u nás sa vyváralo. Varil otec, mama, brat, manželka, dokonca aj moja staršia dcéra, len ja nie. Ale v poslednom čase už zvládnem hemendex a párky som tiež dosť dlho nepokazil.“ (bd)
