Dva roky varil Fatboy Slim, vlastným menom Norman Cook, niečo, čím by zapchal hladné ústa miliónov nenabažených hudobných stravníkov po celom svete. Vedel, že ich neodpinká vlašským šalátom - You‘ve Come A Long Way Baby totiž bolo sústo, ktoré ešte aj teraz mnohí z nich slastne prevaľujú na jazyku. Doliať vodu do toho, čo ostalo z minulosti? Navariť to celé ešte raz alebo ísť nakúpiť úplne nové prísady a urobiť niečo, čo si síce stravník vloží do úst, ale len ťažko prehltne? Taká bola dilema Normana Cooka - Kuchára. Lenže on nie je len taký kuchár, je to kráľ popu - Michael Jackson tak, ako ho dosiaľ nikto nepoznal, lebo Jackson bol vždy len polyvinylchloridovým pricmrndávačom bez chuti a zápachu, po ktorom dnes už ani pes neštekne. A Norman, aj keď to s ním mohlo dopadnúť všelijako, dokázal, že navariť vie aj na polceste medzi odkvapom a hviezdami.
Povedal: „Môj nový album je housovejší a oveľa premyslenejší ako oba predchádzajúce.“ A neklamal. Len čo sa skončí úvodná klavíriková retrozábavka Talking About My Baby venovaná prsiam jeho manželky Zoe Ball, začne sa sľubovaný house. Star 69 s what-the-fuck? vokálom prepletajúcim sa pomedzi tupý kyselinový rytmus by ešte pred pár rokmi znelo ako alternatíva určená dvojpromilovej menšine zasvätencov, ale dnes na ňu predstierajú tanec masy návštevníkov žijúcich v predstave, že konečne nasadli na vlak do budúcnosti. Ešte väčšie masy zrazia opätky, len čo sa v singlovke Sunset (Bird Of Prey) ozve hlas najpreceňovanejšieho „feťáka“ v histórii popu - nesmrteľného Jima M. - napriek jeho posmrtnej účasti je Sunset jednou z najfádnejších pesničiek na albume. Všetky ostatné, či už to sú Demons a Love Life pozitívne poznamenané soulovým vokálom Macy Gray, bigbítové návraty Mad Flava a Ya Mama, pri ktorých sa budú davy znova nadšením natriasať ako v časoch ošiaľu Rockefeller Skank, alebo absolútne chytľavá veselica Weapon Of Choice s účasťou Bootsyho Collinsa, obsahujú v sebe potrebné dávky originality, sviežosti a neodolateľnej príťažlivosti. Nechať sa nimi uniesť sa zdá tou najprirodzenejšou vecou na svete.
Je to album, ktorý mu prinesie ďalšie a opäť poctivo odrobené milióny, aj keď sa niekedy zdá, že Kuchár Norman varí s prstom v nose. Môže si to dovoliť. Ak obal minulého albumu priniesol jasne formulované posolstvo: „Načo sa viac snažiť, keď som najlepší,“ tentoraz je to s jeho nájdením troška komplikovanejšie a práve taký je obsah celého albumu. Fotka vraví jasne.
RADO ONDŘEJÍČEK
(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)
