Film Pohár sa nakrúcal väčšinou v Austrálii. Na malej fotografii je režisér filmu Pohár Khyentse Norbu (vpravo) s hercom Jamyangom Lorom. FOTO - ARCHÍV
Zvláštna je nielen téma: príbeh futbalovej vášne tibetských mníchov, zvláštny je aj samotný režisér: jeden z najvýznamnejších lámov tibetského budhizmu. Norbu je presvedčený, že múdrosť možno nájsť aj inde než v kláštore. Niekedy sa zjaví aj tam, kde by ju človek sotva očakával. „Cieľom budhistickej meditácie je vytvoriť niečo, čo by som najskôr nazval uvedomenie. Dokonca aj let futbalovej lopty nás môže na chvíľu preniesť do tohto stavu. A môže to byť aj dobrý film.“
Majstrovstvá sveta vo futbale 1998: v dedinskej krčme bežia priame prenosy z Francúzska. Noc čo noc z kláštora vykĺzne mladý mních Orgyen a díva sa na zápas. A akurát pri finále Francúzsko - Brazília ho prichytia.
Pri nedávnej premiére filmu v Mníchove mal režisér a láma Khyentse Norbu tlačovú konferenciu.
Čo má filmová réžia spoločné s budhistickou kláštornou praxou?
„Veľa. Pri tvorbe filmu veľmi veľa závisí od strihu. Môžete mať zlý materiál, ale pri veľmi dobrom strihu môže aj tak vzniknúť zaujímavý film. S naším životom je to podobné: často je zle zostrihaný. Na to je budhistická meditácia, pomáha ako dobrý strihač.“
Základom úspešného filmu je dobrý scenár. Ako sa máme dostať k správnemu skriptu pre svoj život?
„Tak, že budeme takí úprimní, ako sa len dá. A že budeme premýšľať, ako sa len dá. Nesmieme sa sami seba báť.“
Môže si človek dovoliť takúto úprimnosť vo filmovej brandži?
„V nehollywoodskom filme určite. Predtým som poznal len americké filmy s naháňačkami áut. Potom som videl práce Tarkovského, Ozu, Bergmana. Jednoduché príbehy schopné sprostredkovať veľké posolstvo. To bol nesmierne silný jazyk, ktorý som sa chcel naučiť tiež.“
Pretože ste chceli tlmočiť posolstvo?
„Nechcem kázať. Ide o portrétovanie ľudského ducha. Oliver Stone to robil v Natural Born Killers. Je to jeden z najhlbšie prenikajúcich filmov, aké poznám. O to ide aj v budhistickom náboženstve. Približuješ sa k realite, nie k fantázii.“
No filmové médium má aj ireálne výhonky. Monroeovej alebo Bogartovi to pomohlo k nesmrteľnosti. Ale budhizmus žiadne nesmrteľné postavy nemá. Je to tak?
„Filmové hviezdy nie sú nesmrteľné, len tvoria kvalitu predstavivosti mnohých ľudí.“
Ak sú filmy takto schopné manipulovať predstavivosťou, nie sú nebezpečné?
„Čo s nimi? Zničiť všetky televízory a nedívať sa na nič? Mali by sme sa naučiť poznať manipulačné techniky filmu a pokúsiť sa využívať ich na naše ciele.“
Takže preto film o futbalovej horúčke tibetských mníchov?
„Futbal nemá s budhizmom nič spoločné. Budhizmus je veda, nie fanatické náboženstvo, akým je pre mnoho ľudí futbal. Ale v mojom filme nejde o tento kontrast. Ide tu o výzvu na zmenu.“
Chcete s pomocou futbalu priblížiť Tibetu západného človeka?
„Film je nakrútený podľa skutočnej udalosti. Niektoré veci som vynechal, lebo by pôsobili nevieryhodne. Stalo sa, že mladí mnísi sa počas majstrovstiev sveta vo futbale zhromaždili a modlili sa za víťazstvo jedného konkrétneho mužstva.“
Dávali vám k tomuto filmu rady starí mnísi?
„Vo všetkých dôležitých otázkach, napríklad ako obsadiť niektoré úlohy alebo ktorý materiál by som mal použiť, som sa obracal na starého lámu. Povedal mi svoje múdrosti a ja som sa podľa toho zariadil.“
Futbal a budhistický kláštor - ako ste prišli k tejto téme?
„Vyrastal som v budhistickom kláštore a videl som, že mnísi, nech boli odkiaľkoľvek, boli posadnutí futbalom.“
Prečo práve futbalom?
„Asi preto, že futbal je o triafaní do brány. Duchovný život v kláštore je o niečom podobnom.“
Keď ste mali sedem rokov, mnísi vo vás identifikovali inkarnáciu významného duchovného vodcu. Celú mladosť ste strávili v kláštore. Je tento film o vašom živote?
„Áno. Ale nielen. Film Pohár sa týka každej tradičnej kultúry, ktorá sa musí vyrovnať s lákadlami sveta. Nechcel som robiť propagandu budhistickým kláštorom. Chcel som ukázať, ako v nich mnísi žijú a že asi nemá zmysel uzatvárať sa pred médiami.“
Čo si o filme myslia Tibeťania?
„Film ako taký považujú za akési semenište sexu a peňazí. Vždy ich vyvediem z miery, keď tvrdím, že film môže osloviť viac ľudí, než ich často anonymná túžba stavať kláštory.“
Ale to by už neboli budhisti, keby sa pokúšali o druhý Hollywood. Nie?
(Smiech.) „Máte pravdu, zostaňme radšej pri futbale.“
Viete, že režiséri ako Bergman alebo Tarkovskij nie sú takíto poslušní, ale nechávajú sa viesť vlastnými psychologickými podnetmi či démonmi?
„Som si istý, že aj vo mne je mnoho démonov. Chcel by som ich v ďalších filmoch vyniesť na povrch. Vrstvu po vrstve. Momentálne sa môj démon volá futbal.“
EDWIN GRASSMEIER
(Autor je prekladateľ)
