Tam písal 13 rokov pre Toronto Telegram, ďalších 27 v Toronto Sun, kde pôsobí v čestnej funkcii šéfa korporácie športových oddelení. Podpredseda Medzinárodnej asociácie športových novinárov (AIPS), predseda organizácie športových novinárov v Kanade. (ju)Štíhly elegán, ktorý nevydrží bez tenisovej aktivity dlhšie ako dva dni, je napriek svojmu múdremu veku neustále na pulze hokejového diania v NHL. Spolu so Stanom Mikitom a Petrom Šťastným je žoviálny bratislavský rodák GEORGE GROSS (78) tretím Slovákom v hokejovej Sieni slávy v Toronte (v kategórii novinárov). Vždy žoviálny, s írečitým espritom sa ochotne podelil pre SME o aktuálne postrehy zo scény NHL.
„Gratulujem všetkým na Slovensku, ich hokejoví vyslanci privádzajú do údivu celú odbornú i laickú Ameriku i fajnovejšiu Kanadu. V tejto sezóne silnie názor, že s výnimkou stále osobitého postavenia Jágra, slovenskí hokejisti ako celok prevyšujú svojou výkonnosťou i produktívnosťou českých, ktorí mávali v minulosti dominantnejšie a predovšetkým masívnejšie zastúpenie. Demitra, Bondra, Hossa, Pálffy sú už dlhšie etablovaní ako absolútne hviezdy, veľkým prísľubom je Gáborík.
Dozaista ich zaujíma aj váš názor, ako im vysvetľujete tajomstvo nevysýchajúceho zdroja slovenských talentov?
„Už len s úsmevom prechádzam napoly ironické predsudky, podľa ktorých si niektorí ľudia v zámorí myslia, že na slovensku mládež stále iba pasie po horách kozy. Veľmi silným motívom pre slovenských hokejistov je šanca dostať sa do NHL a zarobiť veľké peniaze. Tomuto podriadia tvrdú prácu doma. Vo všeobecnosti Slováci, ale aj Fíni a Švédi, stále prevyšujú kanadskú školu v korčuliarskej i palicovej technike, sú lepší aj takticky. Verejnosť to už dávnejšie pochopila, ale nepozná príčinu. Ja ju vidím už na detských tréningoch. V Európe sa deti učia postupne prihrávať, efektívne korčuľovať, systematicky zdokonaľovať v práci s pukom. Tu v zámorí chce každý hneď v destve iba vyhrávať, za každú cenu. Prípadne sa mlátiť.“
Ako sa komentuje odchod trénera Ivana Hlinku z Pittsburghu?
„Všeobecne bola hlavným dôvodom jeho neefektívna komunikácia v angličtine. Ja k tomu pridávam podiel Jaromíra Jágra, ktorý po niekoľkých hádkach s Hlinkom nainfikoval aj ostatných v tíme a klesla tak Hlinkova autorita. Tréner, ktorý dokázal vyhrať olympijský turnaj v Nagane v najsilnejšej konkurencii v histórii, opakovane získať titul majstra sveta predsa, nemôže byť zlý odborník. S pyšným Jágrom sa stretli v jednom tíme dve dominantné povahy, a to býva zárodok konfliktov.“
Chystáte sa na olympiádu v Salt Lake City?
„Ešte nie som rozhodnutý. V januári budem mať 79 rokov, po hokejových štadiónoch som sa nabehal až-až. Mrzí ma však, že hokejisti nebudú mať na olympiáde dôstojnú arénu. Prednosť vo väčšej dostali krasokorčuliari, menšia deväťtisícová hala bude možno lepšie vyhovovať Európanom.
VOJTECH JURKOVIČ
