BRATISLAVA – Aj posledný zo strategických dokumentov, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou štátu, prešiel parlamentom bez problémov. Hlasovalo za ňu všetkých 77 prítomných poslancov.
Vojenskú stratégiu podporilo i HZDS, aj keď k armáde, aká má podľa nej vzniknúť, má výhrady. Chcelo však hlasovaním dokázať, že v otázke vstupu do NATO koalícia a opozícia nikdy nemali k sebe bližšie. Tvrdí to Augustín Marián Húska.
Vojenská stratégia určuje základné úlohy pre ozbrojené sily a smer ich vývoja do budúcnosti a sú v nej zapracované i pripomienky krajín NATO. Hovorí o ohrozeniach, najmä tých, ktoré môže likvidovať armáda.
Aj keď HZDS oznámilo, že za dokument „s radosťou“ zahlasuje, jeho poslanci v rozprave text kritizovali. Hlasovali zaň, aby sa „vytvorili podmienky prezentovať záujmy Slovenska“ pri vstupe do NATO. Odborne je podľa nich stratégia pripravená zle.
Imrich Andrejčák kritizoval, že jazyk, ktorým je stratégia napísaná, je pre voličov nezrozumiteľný. Frázy v dokumente podľa neho nepresvedčia Slovákov, že armáda dostáva oprávnene dvadsať miliárd korún ročne.
Hovoril i o plánovanej zmene slovenskej armády. Armáda bude podľa neho malá, ale s najväčším počtom veliteľov na svete. Pochybuje, že sa podarí dodržať plán profesionalizácie. Najlepšou časťou stratégie je podľa Andrejčáka posledná veta, ktorá hovorí, že stratégia môže byť upravená a doplnená, ak si to vyžiadajú životné záujmy SR. Tie skutočné budú podľa neho zohľadnené po voľbách.
Robert Fico poďakoval ministrovi, že pri príprave dokumentu oslovil i opozičné strany a vypočul si ich pripomienky. Tak by to podľa neho malo byť pri každom dokumente, ktorý presahuje obdobie jednej vlády.
SNS navrhla prostredníctvom Jaroslava Pašku, podobne ako pri rokovaní o predchádzajúcich bezpečnostných dokumentoch, vypustiť akúkoľvek zmienku o NATO a nahradiť ich európskou bezpečnosťou. Poslanci HZDS Hofbauer a Mušková, ktorí návrh podpísali, i podpredseda parlamentu Andel, vzápätí sťahovali svoje podpisy späť. Paška ich pôvodne presvedčil, že jeho návrh stratégiu len doplní.
Pred vojenskou prijal parlament i bezpečnostnú a obrannú stratégiu štátu. Podľa nich vzniknú zákony o bezpečnosti, obrane a ozbrojených silách, ktoré má každá vyspelá krajina.
Teroristické aktivity sú v prijatej verzii stratégie napokon na prvom mieste medzi nevojenskými ohrozeniami štátu. Ozbrojené sily musia byť pripravené podporovať príslušné orgány pri reakcii na teroristické operácie, prípadne prevziať i plnú zodpovednosť v boji proti terorizmu.
Podľa vojenskej stratégie už vznikla koncepcia výstavby armády až do roku 2010. (fw)
