BRATISLAVA – Dvadsaťšesťročný Jaroslav z Bratislavy je HIV pozitívny. Donedávna bol o tom ako jeden z mála zo 120 „zistených“ infikovaných ochotný rozprávať aj novinárom. Chcel, aby ostatní nakazení nemuseli donekonečna žiť tak ako on – uzavreto, v strachu, aby sa o nich okolie nedozvedelo. Dnes už s médiami nehovorí – má pocit, že je to zbytočné.
Slovenská spoločnosť sa nemení – k postihnutým sa naďalej správa odmietavo a prevažuje názor, že za chorobu si môžu sami.
A tak aj oni odmietajú hovoriť o svojich problémoch na verejnosti.
Prevažná väčšina z infikovaných sa nakazila okolo roku 1989, keď informácie o riziku nákazy boli už bežne dostupné. V tom čase bolo na Slovensku len päť HIV pozitívnych a ľudia mali pocit, že im sa predsa nemôže nič stať.
Podobná situácia trvá dodnes. Dobre informovaný zdroj, ktorý sa pohybuje v tomto prostredí, tvrdí, že nakazených je oveľa viac, ale nevie sa presne koľko, lebo sexuálne aktívni sa radšej vyšetreniam vyhýbajú.
V Národnom referenčnom centre pre prevenciu HIV/AIDS sa vlani nechalo vyšetriť len okolo 800 ľudí. A časť z nich (aj nakazení), si už po výsledky neprišla. A keďže sa testovanie robí anonymne, lekári nemali šancu sa im ozvať.
Liečba a byrokracia
„Zistení“ infikovaní, ktorí si to finančne môžu dovoliť, sa radšej chodia liečiť do susedného Rakúska, kde je lepšia možnosť zdravotnej pomoci a dostupnosť liekov, aj keď je to drahšie.
Tí, čo sa liečia na Slovensku, si musia každé 3-4 mesiace vybehať papier s komplikovaným názvom Žiadosť o udelenie výnimky úhrady za liek označený symbolom N v zmysle vitálnej indikácie, čo zjednodušene znamená výnimku na liek nevyhnutný na prežitie.
Žiadosť vyplňuje ošetrujúci lekár a potom putuje na príslušnú okresnú komisiu pre racionálnu farmakoterapiu a liekovú politiku. Zdravotná poisťovňa sa k žiadosti vyjadrí do týždňa, môže ju aj zamietnuť. Aby chorý človek dostal svoje lieky, musí odborníkom pravidelne predkladať potvrdenie, že má naďalej AIDS, a svojou korešpondenciou dokazovať, že ešte stále žije.
Čo hovorí lekár
Podľa prednostu Národného referenčného centra Vlastimila Mayera pri liečbe je veľmi dôležitá ochota spolupracovať. „Tu je dôležité dodržiavanie prevencie, najmä v oblasti sexuálneho života, a používania prezervatívov. Pravidelná návšteva kliniky je nutná, pretože zdravotný stav a tým aj liečba sa môžu meniť,“ povedal Mayer.
Pribúda nakazených žien
Prevencia proti AIDS je ešte stále slabá aj napriek tomu, že medzi najrizikovejšie skupiny patrí mladá generácia. Najviac postihnutých je medzi narkomanmi a homosexuálmi, v poslednom čase však nákaza presúva aj do heterosexuálnych partnerstiev. Pribúda počet HIV pozitívnych žien. AIDS prichádza aj spoza hraníc. Vo všetkých susedných štátoch je niekoľkonásobne väčší počet HIV pozitívnych, a z času na čas si naši susedia vyrazia za zábavou aj na Slovensko. BORIS CHMEL
