V jeden deň ste sa stali ministrom obrany a zároveň ste dostali vysoké štátne vyznamenanie. Ako hodnotíte tento deň?
„Je pre mňa veľmi zvláštny. Na moju psychiku má skoro až dramatický vplyv, pretože zhodou okolností sa obidve udalosti odohrali v jeden deň. Nezabudnem naň do svojej smrti.“
Ste na funkciu pripravený aj z profesionálneho hľadiska?
„Domnievam sa, že to, čo som absolvoval, predtým, než som vstúpil do slovenskej diplomacie, vytvára isté podmienky pre manažérske zvládnutie rezortu. Mal som to šťastie, že aj v minulom režime som pracoval v riadiacich funkciách a študoval riadenie. Mal som možnosť odskúšať si to v praxi. Diplomatická skúsenosť ma presvedčila o potrebe komunikácie, o potrebe neustálej diskusie s aktérmi, v danom prípade išlo o českých politikov. Zároveň ma viedla k tomu, aby som kultivoval svoj prejav. Zhodnotenie svojej pripravenosti však musím nechať na predstaviteľov, ktorí ma pozvali do tejto funkcie.“
Hovorili ste, že jednou z vašich nevýhod je nezorientovanosť v slovenskej politickej scéne. Stihli ste sa za pár dní od rozhodnutia o nominácii zorientovať?
„Nič iné nerobím, len sa snažím orientovať. Včera som mal stretnutia s členmi vlády, parlamentu. Snažím sa zistiť, kde je základný problém – je to strata alebo čiastočná strata kredibility ministerstva obrany a armády. Musím poznať priestor a to, že je ohraničený národnou bezpečnostnou stratégiou, zákonmi, rozpočtom. Sprostredkované poznanie politickej scény je na jednej strane nevýhoda, ale na druhej strane môže byť výhodou, že tu nemám žiadne majetkové prepojenia. Nemám ani väzby, ktoré by mohli predurčovať moje rozhodnutia.“
Isto poznáte výhrady NATO. Aké budú vaše prvé kroky ako ministra?
„Musím si urobiť rozbor základných dokumentov a zistiť alebo analyzovať výhrady. Keď som počul, že Garrettova správa hovorí o malej alebo dokonca nulovej bojaschopnosti slovenskej armády, tak to je ohromná výzva. Chápem obmedzenia prostriedkov z rozpočtu, ale to je vec, na ktorú sa musíme pozrieť. Myslím si, že v súčasnom období je hlavnou úlohou posilniť dôveryhodnosť armády.“
Venovali ste sa už štúdiu materiálov? Napríklad tendru na podzvukové stíhačky pre armádu alebo kauze Katrim Stella?
„Nie o tom som len počul. Bez toho, aby som poznal podklady, si myslím, že by tender mal byť v kontexte so slovenským zbrojárskym priemyslom. Jeden odsek programového vyhlásenia vlády na to pamätá, keď hovorí, že koordinačnú úlohu by malo zohrávať ministerstvo obrany. Tender presiahne volebné obdobie tejto vlády, ale možno aj ďalšej. Rozhodnutia sú také, že ovplyvnia celú generáciu. Tu nejde len o nákup lietadiel, ide o letiská, navigačné zariadenia. Čiže ide o ďalšie veľké prostriedky, ktoré bude musieť Slovensko z peňazí daňových poplatníkov dať. Malo by sa to posudzovať v širšom kontexte, napríklad ako rozhodnutie umožní účasť slovenského zbrojárskeho priemyslu na modernizácii armád NATO.“
Budete sa uchádzať o vyšší post aj v SDĽ?
„Nie, nebudem. Mám veľa práce a myslím, že jej budem mať ešte viac.“
Budete sa snažiť presvedčiť predstaviteľov SDĽ, že referendum o vstupe do NATO nie je potrebné?
„Myslím, že strana má v programe najmä vstup do NATO. Ide o to, ako prebehnú politické dohody, koho treba ešte zaangažovať pre to, aby bola podpora vstupu do NATO vysoko nad 50 percent. Budem sa usilovať vplývať na verejnosť, aby zámer vlády pochopila tak, že sa jej bude zdať úplne prirodzený. A či bude niekto, keď bude podpora 70 percent, ešte žiadať referendum, to neviem. Vychádzam z toho, že SDĽ chce vstup do NATO čiže, keď bude referendum, bude presviedčať svojich voličov za vstup.“
Vy osobne ste za alebo proti referendu?
„Už som povedal, že referendum je pri vstupe do NATO neštandardné.“
Budete spolupracovať s bývalým ministrom Kanisom?
„Nepredpokladám, že by mi mal systematicky radiť. Skôr by som sa opýtal ad hoc na niektorú vec alebo na jeho názor, ale nerátam s tým, že by bol v orgánoch, ktoré vytvárajú stály poradný tím ministra.“
(ldi)
