Od rozdelenia federácie nemôže mať žiaden slovenský futbalista na svojom konte viac štartov v zahraničnej lige ako 34-ročný brankár Alexander Vencel (na archívnej snímke). Počas šesťročného pôsobenia vo francúzskom klube Racing Štrasburg získal uznanie, meno i slávu. V krajine úradujúcich majstrov sveta a Európy sa to cení dvojnásobne. Od vlaňajška zúročuje svoje skúsenosti v druholigovom Le Havre. Hoci mu Štrasburg ponúkol post trénera brankárov, Vencel je odhodlaný kontrakt do leta 2003 s terajším zamestnávateľom dodržať.
Po zahrievacom ročníku nasadil v tomto opäť vysoký brankársky kurz. Pohľad na trinásť odohratých kôl prezrádza, že najlepší brankár prvej francúzskej ligy spred dvoch rokov sa delí o 2. – 3. miesto v počte najmenej inkasovaných gólov. Z tohto pohľadu je zaujímavá iba prvá štvorica mužstiev:
1. Beauvais 14 9 3 2 18:6 30
2. Ajaccio 13 7 4 2 18:10 25
3. Štrasburg 12 6 5 1 20:8 23
4. Le Havre 13 5 7 1 16:8 22
Pre Vencela je podstatnejšie, že mužstvo z prístavného mesta sa prvýkrát v sezóne vyšplhalo na postupové miesto. „To je pravda, ale keby to prišlo radšej niekedy v predposlednom kole. Do konca súťaže je ešte veľmi ďaleko. Po úvodných štyroch remízach sme boli v tabuľke dosť nízko, ale dokázali sme v nej stúpať. Navrchu je to nabité, no teraz hrajú lepšie mužstvá proti sebe, takže nikto nemôže bodovo výraznejšie odskočiť,“ tvrdí opora Le Havre.
Sobota bola pre slovenského brankára ako tradične pracovná. Na jednej strane radostná, na druhej o niečo smutnejšia ako šesť predchádzajúcich. Celkovo piate víťazstvo Le Havre, tretie za sebou, určite potešilo, ale jediný gól mužstva Amiens do domácej siete znamenal po 56 dňoch koniec Vencelovej 650-minútovej nepriestrelnosti. Dovtedy inkasoval naposledy 25. augusta v Cháteauroux.
„Priznám sa, spočiatku som si sériu ani neuvedomoval. Rátať minúty som začal až po piatom zápase bez gólu. Teraz vidím, že aj remízy sú na niečo dobré. Stačí k nim pridať zo dve-tri víťazstvá a hneď to mužstvo vyženie vysoko. Napriek môjmu veku mi futbal prináša čoraz väčšiu zábavu. V zápasoch i na tréningoch. Darí sa mi, ide to aj mužstvu, som spokojný.“
Rovnako tak aj vedenie klubu, ktoré urobilo vlani naozaj dobrý obchod. Manažéri či licenční agenti neobchádzajú ani druhú francúzsku ligu. Brankárske prestupy bývajú všade vzácnosťou, po mužoch medzi tromi žrďami nie je taký dopyt ako po útočníkoch či ofenzívnych stredopoliaroch. „Alex“, Francúzi mu inak nepovedia, by to rád skúsil ešte niekde inde v zahraničí.
„Už je po prestupovom období. V tunajších prvo– či druholigových mužstvách neprišlo na brankárskych postoch takmer k žiadnym zmenám. Ja som mal čosi rozrobené s jedným účastníkom anglickej druhej ligy, ale medzitým prišiel nový tréner a všetko padlo. Nebudem skrývať, ako veľmi by som si chcel zahrať na ostrovoch,“ sníva Vencel.
Vie aj to, že Le Havre nie je na tom finančne najlepšie. Preto sú tlaky sponzorov i klubových funkcionárov silné. Postup do najvyššej súťaže by do pokladnice priniesol potrebné zisky.
„Šiestim hráčom sa v lete končí kontrakt, na nákupy hotových, skúsených, nie sú peniaze. Klub už dokonca predal do Liverpoolu dva sedemnásťročné talenty z nášho strediska mládeže. Môžu však odísť až o dva roky. Aj z toho je zrejmé, ako by Le Havre potreboval finálny úspech.“
Za najväčšieho favorita na postup považuje Vencel svoj bývalý Štrasburg s českým trénerom Ivanom Haškom. Prekvapujúco vedúci Beauvais podľa neho časom odpadne a zvyšná postupová trojica sa vykryštalizuje. Alexovo želanie na záver: aby sa v tomto procese nezabudol ocitnúť aj jeho klub.
