Bolo to presne pred rokom.

Uprostred smrti, na strome nad zaplavenou krajinou sa narodila Rosita. Záchranný vrtuľník sa priblížil ku korune stromu a mladý medik jej matke pomohol porodiť.

Rosita prišla na svet nečakane, ale svet si ju všimol a ten obrázok s vrtuľníkom si zapamätal. Písali o tom všetky noviny, bola v mnohých televíziách. Stala sa symbolom mozambických záplav.

Spomínate si na ten záber? Práve vďaka nemu je dnes Rosita slávna a bohatá. Hoci Mozambik je v týchto dňoch opäť pod vodou, ju čaká obrovská narodeninová párty, na ktorú asi prídu aj vládni predstavitelia.

Keď sa skončili minuloročné záplavy, svetové médiá si na Rositu spomenuli. V Mozambiku ihneď pochopili, že Rosita je vo svete známejšia než prezident aj s vládou. A tak z peňazí, čo dostali na záchranu krajiny, odložili niečo pre svoju malú hviezdu.

Každý to videl a mnohých to nahnevalo: obyčajný Mozambičan dostal po záplavách hŕstku semien na prežitie, Rositina rodina dostala peniaze a dom. R. Mualeia, guvernér provincie, v ktorej leží aj mestečko Chibuto, ale tvrdí, že je to fér. „Tento dom symbolizuje, že mozambická vláda myslí na tých, ktorých postihli záplavy,“ povedal pre The Times.

„Som šťastná. Môj život sa zmenil, pretože ma poznajú všade na svete. Stále za mnou chodia,“ hovorí dvadsaťtriročná Rositina matka Sofia. Chce sa naučiť čítať a písať, chce vyštudovať. A také isté plány má s dcérou Rositou. „Ľudia sa vždy budú zaujímať, čo je s Rositou, ako rastie, za koho sa vydá. Viacerí by chceli mať také šťastie, ale mám ho len ja.“

A tí „viacerí“ teraz závidia. „Viem o tom. Ale mňa to netrápi.“

Novinár Micheal Dynes z The Times ju pozná už dlhšie a nemyslí si, že jej sláva stúpla do hlavy: „Po prvý raz som Rositinu matku stretol ešte počas záplav v provizórnom tábore. Vtedy ešte nevedela, že je slávna a že fotografia jej záchrany stojí obrovské peniaze. Keď sme sa po roku stretli, mala v tvári tú istú nevinnosť.“

Rositin otec Salvador zostal tiež úplne normálny: prenajíma fúriky a preváža v nich tovar po uliciach hlavného mesta Maputo za tri libry týždenne. Presne ako pred záplavami.

„Ja som ale nezabudla, čo sa stalo“ hovorí Sofia. S novými záplavami sa jej vrátili spomienky na tie chvíle. „Bola som na tom strome tri dni. Pamätám si na tú bolesť a hlad. Moja stará mama sa vtedy utopila.“

Veľkým hrdinom tohto príbehu je Sofiin dvadsaťdvaročný švagor Carlito. O ňom ale nevie takmer nikto. „Vedeli sme, že každú chvíľu môže porodiť,“ rozpráva Carlito, „helikoptéry neprichádzali a voda stúpala. Tak som sa rozhodol, že jej pomôžem doplávať a vyliezť na ten strom.“ Potom zbadal helikoptéru a zvyšok videli ľudia v televízii.

Mnohých novinárov zaujal Rositin príbeh - a najmä ten zvláštny kontrast. Dnes oslavuje rok, preto sa k nej vrátili. Po ceste minuli zopár spustošených chatrčí, vošli do domu - a akoby vstúpili do iného sveta. Vnútri je príjemne. Na zemi sedí Rosita s veľkým úsmevom, má v rukách plyšového medveďa a okolo sú rozhádzané ďalšie hračky.

Za oknom husto prší.

MICHAL FRIŠ