FOTO - REUTERS

lavíc.

Prvé vystúpenie býva akousi náhradou za posolstvo o stave únie, ktoré prednáša nový prezident až po roku pôsobenia v najvyššom úrade. Inak to nebolo ani teraz. Iba s tým rozdielom, že Bush začína dosť zhurta.

Vydal sa na neistú cestu. V Kongrese zopakoval svoj plán: v priebehu desiatich rokov chce znížiť dane o ťažko predstaviteľnú sumu 1,6 bilióna dolárov. Mnohým politikom, a nielen z radov demokratov, ktorí jeho plán považujú za nereálny, odkázal: „Niektorí vravia, že moj plán zníženia daní je príliš rozsiahly,“ povedal v prejave a pozeral sa do lavíc demokratov, kde uvidel súhlasné prikyvovanie. „Iní vravia, že je príliš malý,“ pričom žmurkol na republikánov a nakoniec dodal, „ale plán je len a len správny.“

Väčšina demokratov nesúhlasí s takým výrazným znížením daní. A zopakovala to aj po jeho reči, ktorá vyzývala oba tábory na spoluprácu. „Ak sme dnes večer počuli slová, ktoré zneli až príliš dobre na to, aby boli pravdivé, je to pravdepodobne tak,“ povedal vodca demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Dick Gephardt a dodal, „čísla prezidenta Busha jednoducho nevychádzajú. Naše áno.“ Demokrati sa obávajú, že vláda takým rozsiahlym znížením stratí možnosť financovať mnohé programy.

Bush má inú predstavu. Vraví o aktívnej, ale limitovanej úlohe vlády, čo je podstata republikánskej filozofie. Demokratom ale chce vyjsť v ústrety. V prejave jasne prisľúbil značné sumy na reformu školstva, na udržanie sociálneho poistenia a zdravotnej starostlivosti či na reštrukturalizáciu ozbrojených síl.

Demokrati ale opakujú, že daňové zníženie bude výhodné iba pre bohatých a menej úspešným Američanom neprinesie veľa výhod.

Pred prezidentom, ktorý je v úrade iba päť týždňov, je teraz mimoriadne zložitá úloha: môže sa spoliehať na podporu republikánov, ich väčšina v oboch komorách je ale doslova na hrane noža. Bez podpory opozičných demokratov jeho plán vonkoncom nemôže prejsť.

Už včera v noci mal Kongresu USA formálne predložiť návrh rozpočtu. Súboj o jeho schválenie ukáže, či demokrati budú súhlasne prikyvovať, alebo prinútia prezidenta, aby návrh prerobil do stráviteľnejšej podoby. Bude to veľký test politického talentu bývalého guvernéra, ktorý sa v Texase vyznamenal nezvyčajne dobrou spoluprácou s demokratmi. Ak by sa mu tento recept podarilo zmaterializovať vo Washingtone, išlo by naozaj o zázrak. Ale možno práve zázrak made in Bush Amerika potrebuje.

MICHAL HAVRAN