BRATISLAVA – Ak vám colník niekde na letisku bez mihnutia oka zhabe štangľu salámy alebo sa vás povypytuje, či máte v batožine nejaké potraviny, nemusíte hneď tušiť, že aj takto sa krajina chráni pred zavlečením nákazlivých chorôb. Ľudských i prenosných na zvieratá.

Opatrenia aj u nás

Keď ide o slintačku, ktorá sa v posledných týždňoch objavila vo Veľkej Británii a stihla sa už zavliecť aj na európsky kontinent, je riziko prenosu nielen v každom zvierati, mäse či tovare, ale doslova na každej topánke, odevoch alebo kolesách áut. Dokonca aj vo vzduchu a prachu. Slintačka nepozná hranice. Je to zákerná choroba, hotový postrach veterinárov a poľnohospodárov. Na ľudí sa, našťastie, neprenáša.

V Európe sa vďaka veľmi prísnym opatreniam podarilo túto nákazu celkom odstrániť už pred mnohými rokmi. U nás sa nevyskytuje od roku 1973. „Terajšia nákaza sa do Anglicka dostala podľa všetkého z Ázie,“ povedal včera Dušan Hlinka zo Štátnej veterinárnej správy SR, „pri slintačke si každý štát buduje databázu, aby sa po prípadnom výskyte dalo identifikovať, z akého zdroja bola zavlečená. Typizácia terajšej slintačky v Británii ukazuje na to, že ide o ázijský typ. Doniesla sa odtiaľ s mäsom.“

Keďže slintačka pácha veľké škody, každý štát má voči nej vypracovaný pohotovostný plán. „Na Slovensku sme ho spustili 22. februára,“ hovorí Hlinka, „najprv sme preverili aktuálnosť ústredného plánu, teraz beží aktualizácia na krajských a okresných zložkách až po jednotlivé obce. Zriadili sme protinákazové komisie, uzatvárame objekty, dávajú sa dezinfekčné rohože, obmedzuje sa pohyb cudzích osôb k zvieratám a modlíme sa, aby sa to nedostalo aj k nám.“

Pri BSE nás hodnotia horšie

Slovensko sa v hodnotení rizika výskytu BSE, choroby šialených kráv, vyskytovalo najprv v kategórii štátov s takmer nulovou ohrozenosťou. Podľa posledného, januárového hodnotenia expertov EÚ sa posunulo do horšej kategórie. A to napriek tomu, že sa u nás výskyt BSE doteraz nepreukázal. Ide zatiaľ o predbežné zaradenie. V rovnakej kategórii sa teraz nachádzajú aj všetci ostatní uchádzači o členstvo v EÚ.

V prípade Slovenska európski experti poukazujú na to, že sme v minulosti doviezli 5700 kusov dobytka z krajín, kde sa neskôr BSE objavila. Okrem toho z týchto krajín sa k nám za čias Československa do roku 1989 importovala aj mäsovokostná múčka. Slovenskí veterinári argumentujú, že inkriminované zvieratá sú pod kontrolou a nejdú do potravinového reťazca, rovnako aj múčky podliehali kontrolovanému režimu.

Podľa D. Hlinku z únie zaznievajú ešte ďalšie tri výhrady. „Nerovnaký spôsob označovania zvierat, ktorý nám vytýkali, sme už odstránili. V týchto dňoch sme zaviedli aj rýchle diagnostikovanie BSE podľa kritérií EÚ. Jediné, čo sme ešte nesplnili, je neškodlivé odstraňovanie špecifických rizikových častí hovädzieho dobytka. Bude na to určená špeciálna kafiléria.“

(ru)