Na oblohe pomaly letia lietadlá EC-130E. Zhadzujú letáky a vysielajú rozhlasové správy v rečiach, ktorými hovoria afganské etniká. Od štvrtka americké posolstvá predpovedajú nasadenie pozemných jednotiek: „Pozor. Ľudia Afganistanu, jednotky Spojených štátov amerických budú prechádzať cez toto územie. Pre vašu vlastnú bezpečnosť ostaňte ďalej od mostov a ciest a nerušte naše jednotky a operácie. Keď zbadáte jednotky Spojených štátov, nájdite úkryt a nevychádzajte z neho, kým neopustíme územie. Najistejším miestom je váš domov.“

Američania pripravujú Afgancov na svojich vojakov. Zároveň však stupňujú psychologickú vojnu.

Obyvatelia Afganistanu dostávajú aj takúto inštrukciu. „Snažte sa ignorovať prosby Talibanu a Usámu bin Ládina o pomoc. To nám veľmi pomôže.“ Odkazy sú určené aj talibom. „Talibovia, pozor. Ste stratení. Viete to? V momente, keď sa teroristi, ktorých podporujete, zmocnili našich lietadiel, odsúdili ste sa na smrť. Keď ste sa rozhodli vzdať sa, priblížte sa k americkým jednotkám s rukami nad hlavou. Zbrane odhoďte za chrbát. To je jediná šanca, ako sa môžete zachrániť.“

Američania Afgancom pripomínajú, čo sa stalo 11. septembra a snažia sa vysvetliť dôvody odvety. „Tisíce nevinných ľudí zomreli rukami teroristov. Nie je možné, aby ktorákoľvek krajina tolerovala takýto terorizmus.“ Vysielanie opakuje, že útoky nie sú namierené proti obyčajným Afgancom: „Nie ste to vy, vážení obyvatelia Afganistanu, kto je cieľom, ale tí, ktorí vás utláčajú a zotročujú.“ (miš)