Náklonnosť novinárov sa zvyčajne v šoubiznise poisťuje veľkorysými pozornosťami. Len občas naruší harmonickú spoluprácu nejaká trhlina. Mnohí novinári musia mať sto chutí potrhať film Zlatíčka pre každého, ktorý na budúci týždeň príde aj do slovenských kín.

Nie preto, že by ten film bol úplne banálny, aj keď je, ale preto, že táto satira na výrobu hviezd vyklebetila niektoré ich výrobné tajomstvá. Teraz už každý divák pochopí, ako pracuje filmová publicistika napríklad v Amerike: nechá sa ubytovať v luxusnom hoteli, kŕmiť, napájať a obšťastňovať zlatými reklamnými predmetmi. Potom hviezdam položí zopár bezzubých otázok a vzápätí sadá k laptopom, aby spísala vysoko objektívnu reportáž. Aj taká pozornosť ako CD s filmovou hudbou vie písanie spríjemniť.

Výsledok je známy: nežné portréty hviezd a prajné recenzie, z ktorých sa dá perfektne citovať v reklamných materiáloch. Niektoré filmy sa dnes oslavujú ako udalosti filmových dejín ešte skôr, než z nich ktokoľvek mohol čo len centimeter uvidieť. Kto by sa obtieral o premiéru veľkofilmu Pearl Harbor po tom, čo ho distribúcia nezištne rozoslala na Havaj? Načo topiť celebritu, keď sa s nami trištvrte hodinu tak milo zhovárala?

V pravlasti filmových ikon je toto prepletenie novinárov a ich objektov mimoriadne výrazné. Legendárne autorky klebetných stĺpčekov ako Louella Parsonsová a Hedda Hopperová pravidelne dostávali kvetinové dary, ušľachtilé vína a šperky. Ony za to zakaždým vyrobili zopár riadkov, ktoré zas potešili filmové štúdiá. No po dlhých rokoch vzájomných úsluh sa zdá, že trend sa obracia. A nielen preto, že sa tá téma zjaví v jednej scéne nového hollywoodskeho produktu Zlatíčka pre každého.

Nedávno prepukol škandál okolo časopisu Hollywood Reporter. Jedného z jeho prominentných stĺpčekarov Georgea Christyho pravidelne obdarúvali oblekmi od Armaniho, plniacimi perami Cartier, voľnými nákupmi v pánskych módnych salónoch. Dvaja producenti, o ktorých sa rád v stĺpčekoch zmieňoval, mu z vďaky poskytovali kancelárske priestory zadarmo. Pristavenie skromnej limuzíny na rôzne galavečery bývalo úplnou samozrejmosťou.

A to najlepšie hrozienko: Christyho meno malo miesto na zoznamoch účinkujúcich vo filmoch, v ktorých sa nikdy neobjavil, a z toho mu plynuli všetky sociálne nároky vybojované hereckými odbormi. Jedného dňa sa našla nelojálna reportérska hyena, kolega, ktorý sa rozhodol zverejniť celú pravdu. Vydavateľ bol proti, autor sa zbalil a dal výpoveď, spolu so svojím šéfredaktorom. Príbeh o sladkom živote Georgea Christyho sa stal hitom internetu.

Mnohí Christyho kolegovia, sami hýčkaní štúdiami, sa teraz manifestačne zabávajú na účet odhalenej čiernej ovce.

Profesionálna klebetnica Liz Smithová, osobná priateľka režiséra Joela Schumachera, kedysi spievala ódy na bombastický nepodarok Batman a Robin - teraz už vraj o filmoch písať nechce. Jej kolega A. J. Benza v jednom interview pripustil, že si dával pozor a vyhol sa čo len negatívnemu slovku o bossovi štúdií Miramax Harveym Weinsteinovi v nádeji, že Miramax raz nakrúti film jemu. Vyplatilo sa: v agentúrnych správach sa objavilo, že Benzova prvotina práve vychádza v nakladateľstve Miramax a Weinstein produkuje filmovú verziu.

Na druhej strane Hollywood sa občas zaobíde aj bez novinárov - vymyslí si ich. Tak to urobil toto leto Sony Pictures, ktorý citoval pozitívne výroky neexistujúcich autorov. K tomu nechali zamestnancov pózovať ako nadšených náhodných divákov. Jediná istota, ktorá filmovým divákom zostáva, sú chudobné, nízkorozpočtové filmy. Tie zvyčajne nemajú peniaze na marketing, takže ak ich niekto chváli, môžete mať istotu, že je to buď jeho autentický názor, alebo čistý a neúplatný snobizmus.

ANDREA PUKOVÁ