BRATISLAVA - Manažér hotela v juhoamerickom Salvádore začal pri otváraní listu poslaného z Miami kýchať. Jeho spolupracovníci okamžite zalarmovali bezpečnostné zložky. Celý hotel evakuovali a dotyčný manažér skončil v nemocnici. Ako sa však ukázalo, príčinou jeho kýchania nebol antrax, ale silné prechladnutie.

Podobné prípady by boli inokedy označené za kuriozity. Dnes ich berieme vážne. Ľudia sú hospitalizovaní pre podozrivé detské plienky, volajú požiarnikov k reklamným vzorkám menštruačných vložiek, nevyberajú schránky s poštou.

Slováci podliehajú strachu zatiaľ v rozumnej miere. Podľa miniprieskumu SME v centrách poradensko-psychologických služieb sa u nás zatiaľ ľudia neobracajú na odborníkov s prosbou o pomoc pri zvládaní úzkostných stavov vyvolaných obavami z antraxu. „Takéto obavy sa najčastejšie zmocňujú ľudí, u ktorých je výrazná úzkostná zložka. Oni s väčšou pravdepodobnosťou citlivejšie reagujú na všetky takéto správy. V prípade s podozrivými plienkami išlo o strach rodičov o dieťa,“ hovorí psychologička Anna Chrenková.

Strach – horší ako vojenský útok

Vedci na celom svete začínajú upozorňovať, že práve strach a následné psychické škody na osobnosti môžu byť pre budúcnosť sveta ničivejšie ako fyzické ublíženie.

„Keby sa meralo vnútorné napätie, tak určite stúplo. Panuje neistota a na neistotu sa človek nedokáže adaptovať. Ak trvá dlhšie, vedie k neurózam, stresu. Môže to vyvolať somatické poruchy,“ hovorí Dr. Bohumelová, psychologička z Centra poradensko-psychologických služieb na Bezručovej ul. v Bratislave.

K rovnakému záveru dospeli aj britskí psychológovia, ktorí rozoberali reakcie ľudí po udalostiach 11. septembra. Podľa nich je antrax oveľa účinnejší ako psychologický nástroj teroru, než ako vojenská zbraň. Darí sa mu vnášať „strach, zmätok a neistotu do každodenného života“. Ľudia, ktorí veria, že im hrozí choroba, sú náchylnejší skutočne ochorieť. „Dlhodobý rozvrat môže byť horší, než sa očakáva. Celková hladina chorobnosti, strachu a obáv by mohla zostať vysoká celé roky,“ cituje štúdiu britských psychológov agentúra ČTK.

Reakcia býva aj opačná - na zvýšené napätie ľudia reagujú apatiou. Prestávajú sledovať správy, aby sa vyhli ďalšej dávke negatívnych informácií. „Už teraz mám pocit, že ľudia začínajú byť z tých správ trochu unavení. Je ich priveľa. Stretávam sa s reakciami, že ľudia im už nevenujú pozornosť, nesledujú ich príliš podrobne,“ hovorí Dr. Bohumelová.

Podobný efekt bolo možné pozorovať napríklad pri panike okolo šialenstva kráv. Ľudia v prvých dňoch po zverejnení informácií o možnej nákaze z hovädziny prestali zo strachu kupovať akékoľvek mäso. Po istom čase sa však stravovacie návyky začali vracať do normálu - až kým sa objavila informácia o nových ochoreniach.

Aj pri súčasnom strachu z antraxu psychológovia predpokladajú podobnú krivku - kým v súčasnosti je panika na vrchole, ak nedôjde k niečomu skutočne vážnemu, strach zase rýchlo opadne.

(mar)