BRATISLAVA – Návrh zákona o pamäti národa by mal poslúžiť na profesionálne spracovanie dokumentov bývalých nedemokratických režimov a prispieť k vymáhateľnosti individuálnych práv občanov. Predkladateľ zákona Ján Langoš tvrdí, že treba obnoviť súdržnosť spoločnosti a podmienkou na to je poznať vlastnú minulosť.
Zákonom sa mali poslanci zaoberať už na budúci týždeň. Langoš ho však z programu rokovania stiahne. Chce o ňom vyvolať verejnú diskusiu a získať širšiu podporu na jeho prijatie. „Mám taký pocit, že v prvom čítaní by odporcovia urobili so zákonom veľmi rýchly proces,“ povedal Langoš. Tézy zákona mieni zverejniť na vlastnej internetovej stránke a bude o nich diskutovať aj s poslaneckými klubmi. Ak by teraz so zákonom v snemovni neuspel, mohol by ho opätovne predložiť až po uplynutí šiestich mesiacov.
Realizácia zákona by si vyžiadala asi 30 miliónov korún. Náklady na činnosť Ústavu pamäti národa by sa pokryli zo štátneho rozpočtu v samostatnej kapitole. Ministerstvo financií s predloženým návrhom nesúhlasilo. Tvrdí, že v rozpočte na rok 2002 sa s takýmito výdavkami a ani s vytvorením samostatnej rozpočtovej kapitoly nepočíta.
Právne pochybnosti o zákone vyslovil šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Ladislav Orosz. Podľa neho zákon zasahuje do viacerých právnych noriem. Langoš však hovorí, ide len o formálnoprávne argumenty a bude vecou diskusie, ako zákon korektne upraviť.
Poslanec opozičného HZDS Peter Brňák povedal, že prijatie zákona je pre spoločnosť žiaduce. „Operovať len tým, že dochádza k nejakému vágnemu porušovaniu legislatívnych pravidiel v zmysle nepriamych novelizácií iných zákonov, sa mi zdá účelové. Takýmto spôsobom sa dnes už postupuje bežne. Iná vec je, do akej miery je tento zákon zrozumiteľný z hľadiska právneho jazyka,“ podotkol Brňák.
(sp)
