Tak sa nám naši odborári rozhodli, že na protest proti návrhu na zvyšovanie plynu podnikov a občanov nebudú ďalej sociálne tripartitovať a počas protestného pochodu dajú vláde jasne najavo, čo si o nej myslia. Vláda sa zasa rozhodla, že do toho, kto ju bude na rokovaniach s odborármi a zamestnávateľmi zastupovať, jej nebudú odborári kecať a ponechala Ivana Mikloša v tom tak nenávidenom poste. Ale keďže s plynom nie sú žarty, rozhodla sa, že zvýši jeho cenu iba pre podniky. A tak zostane aj vlk sýty, aj ovca celá – len čo teraz s obtiahnutým bačom zamestnávateľom? Bude mu stačiť na zachovanie ziskov, že na jeho strane zostala len strana ľudí práce?
Sú veci medzi nebom a zemou, ktoré dostať do jedného uceleného systému nie je jednoduché. Napríklad najvyšší vodca Talibanu mulla Muhammad Umar predpovedal porážku USA, pričom vychádzal napríklad z toho, ako vytreli kocúra Sovietom. Určite je fascinujúce a pôsobivé, ak mulla M.U. verí, že z milosti Alaha porazia veľkého neveriaceho. Ako však do tej istej mysle dostať tvrdenie, že nezáleží na tom, či zomrieme dnes alebo zajtra, lebo cieľom je mučenícka smrť – tobôž, ak má byť výsledkom porážka neveriacich? Pretože ak zomrú všetci, chod vecí v Afganistane pôjde podľa predstáv neveriacich – a toto asi cieľom džihádu celkom nebude. Alebo áno?
Dnes a zajtra sa definitívne rozhodne, kto s kým a proti komu (a vlastne aj prečo) pôjde v prvých regionálnych voľbách do politických zápasov o posty županov a regionálnych poslancov. Dlhodobá hranica za a proti mečiarizmu vybledla, pretrela ju hrubá čiara za minulosťou. A tak asi nikoho neprekvapí, že politici, ktorí vstupujú do strán na základe ich programových priorít a princípov, ktoré dokazujú v každodennej politickej a ekonomickej praxi, majú v Košiciach problém vytvoriť koalíciu s tými subjektmi, s ktorými úplne hravo vytvoria koalíciu napríklad v Nitre alebo Trenčíne. Zrejme je niekde chyba v predchádzajúcich riadkoch. (rk)
