
Pohľad na ocenený rodinný dom v Stupave od architektov Davida Kopeckého a Jána Studeného. FOTO - JARO ŽIAK
- napríklad rozkladacou drevenou chatou v Senci (pred dvomi rokmi získali Cenu Arch) a interiérom budovy trafostanice na pražskom Barrandove - získal projekt tretiu cenu v súťaži The young architect of the year 2001 v Londýne.
Spolok architektov Slovenska sa uplynulý týždeň rozhodol udeliť domu v Stupave Cenu Dušana Jurkoviča a včera v priestoroch Kostola klarisiek v Bratislave získal Cenu časopisu Arch za najlepšie architektonické dielo realizované v uplynulom ročnom období na Slovensku.
Projekt ksa zvíťazil v konkurencii jedenástich nominovaných architektonických realizácií.
Experiment a vízia
V diskusii medzinárodnej poroty na Cenu Arch slovinský architekt Andrej Hrausky o vile v Stupave okrem iného povedal: „Keď Studený a Kopecký začali stavať sklenený dom, všetci boli zvedaví, lebo tušili, že čosi sa deje, niekto sa pokúša zaoberať otázkami transparentnosti, osvetlenia. Je to experiment prinášajúci kúsok do mozaiky vývoja architektúry. Predtým sme mali limitované zdroje, boli sme nútení len kopírovať, čo už existovalo, dnes sa mladá generácia môže pokúšať odpovedať na otázky. Títo architekti vedia, ktoré sú otázky dneška, a pokúšajú sa na ne reagovať. Som spokojný, lebo som videl, že experiment bol úspešný. Samozrejme, s kúskom šťastia - a to šťastie bolo v osobe investora.“
Inými slovami, tvarový a technologický architektonický experiment bol v tomto prípade podporený odvahou užívateľa. Voľne parafrázujúc tvorcu hlavného mesta Brazílie, architekta Oscara Niemeyera, architekt môže vymýšľať kadečo a donekonečna. „Na záver však vždy pred ním vyvstane otázka. Je tá hra tvarov a koncepcií nezáväznou exhibíciou alebo zmysluplnou víziou?“
Stavba ako organizmus
Architektúra nie je pre ateliér Kopecký-Studený len overovaním si večných právd. Novostavba im môže ponúknuť oveľa viac. Dôležitý je pre nich odstup, v ktorom ponechávajú priestor na rozhodnutie ľudí, ktorí ho budú obývať.
Stavba je pre nich živým organizmom, ktorý postupne rastie alebo z neho ubúda. Čiastočne mení plášte a podľa potreby rozhranie konštrukcií jednotlivých buniek.
Vzhľad budovy tak môže priamo odrážať momentálne aktivity, priania, rozhodnutia a záľuby užívateľov. Trojpodlažná stavba so skleneným plášťom a priesvitným teráriom, ktorému chýbajú pevné steny, umožňuje aktívne sa zapojiť obyvateľom do architektonickej tvorby a stať sa súčasťou živého organizmu.
Rola architekta
Posudzovateľov pri Cene Dušana Jurkoviča zaujala zhoda architektonických postojov autorov návrhu a požiadaviek stavebníka, ale aj výnimočnosť súladu vidieckeho sídla s okolím. Ako povedal riaditeľ kancelárie Spolku architektov Slovenska František Kyselica, porote sa páčilo i nekonvenčné priestorové a dispozičné riešenie domu s využitím najnovších konštrukčno-technických prvkov. V hodnotiacom protokole poroty sa píše, že ocenené dielo je porovnateľné a signifikantné s dielami okolitých európskych architektúr.
A čo bude ďalej? „Naše budúce realizácie budú prejavom zmeny v nazeraní na stavbu ako hotový, nemenný produkt architektovho rozhodnutia,“ povedal pre SME Ján Studený. „Rola architekta je vo vytvorení skladobnej bázy, teda konceptu založeného na matematickej osnove, a možností jej materiálneho naplnenia. Spôsob skladania a výber z alternatív ponúknutých katalógom za použitia bežných stavebných technológií a systémov budú už rolou stavebníka a užívateľa.“