BRATISLAVA – Vlaky a autobusy smerujúce zo Záhoria do Bratislavy sú každý deň preplnené. „V našej dedine je akurát materská škola, základná škola a dve firmy – Radoma a Záhorácke strojárne. Inde sa zamestnať nedá, a tak väčšina ľudí cestuje do Malaciek, Stupavy a najviac do Bratislavy,“ hovorí pani Viera zo Záhorskej Vsi, ktorá denne dochádza vyše štyridsať kilometrov do práce v Bratislave. „Mesačne precestujem do dvetisíc korún.“ Mnohí nezamestnaní majú pocit, že sa im neoplatí do práce chodiť, pretože keď z výplaty odpočítajú cestovné a ďalšie náklady, tak im zostane toľko, koľko dostanú ako podporu alebo sociálnu dávku. „Poznám ľudí, ktorí hovoria, že by necestovali ani za svet. Napríklad chlapec po vojenskej službe tvrdil, že za sedemtisíc pracovať nepôjde. Ale ak nepôjde robiť aj za menej, nebude mať prax a nezíska lepšie platenú prácu. Okrem toho, keď človek cestuje a chodí do zamestnania, má oveľa väčšiu šancu nájsť si lepšiu prácu ako ten, ktorý sa sťažuje doma pred televízorom. Aj ja som po materskej bola bez práce a robila som upratovačku v nemocnici – dochádzala som každý deň do Bratislavy,“ hovorí pani Viera. (rf)