ej Soboty do Tisovca je totiž 38 kilometrov a nezamestnaní odmietali dochádzať za prácou autobusmi. Nástupný plat bol deväťtisíc korún, mesačne by precestovali asi 1500 korún.
S odmietnutím práce mimo bydliska sa stretávajú aj v Spišskej Novej Vsi. „Nedá sa to však povedať jednoznačne, pretože závisí od ponúkanej mzdy, profesie a sociálnej situácie nezamestnaného. Sú takí, čo idú pracovať aj do Čiech, ak je dobrý zárobok. Vtedy sú cestovné náklady nepodstatné. Ak niekto ponúkne prácu v Košiciach za päťtisíc korún, pre vysoké náklady na cestovné sa im to neoplatí. Platí zákon, že cestovné náklady nesmú presiahnuť 25 percent minimálnej mzdy. Odmietnutie práce ďalej od bydliska nie je postihované,“ hovorí Ing. Piatnicová z Úradu práce v Spišskej Novej Vsi.
Iná situácia je na Kysuciach. Z celkového počtu 43-tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov okresu Čadca dochádza šesť- až osemtisíc za prácou do Čiech. Chodia buď na neďaleké Ostravsko, do Třinca či Vítkovíc, ale aj do vzdialenejších miest – Prahy, Kolína, Kladna.
„Náš úrad práce je špecifický v tom, že ponúkame prácu aj v Čechách. U nás sú ľudia zvyknutí cestovať za robotou. V tejto mizérii to výrazne pomáha znižovať nezamestnanosť,“ hovorí riaditeľ Okresného úradu práce v Čadci Miroslav Mareček. Najčastejšími profesiami sú baníctvo a hutníctvo, Kysučania sa uchytia tiež v stavebníctve, elektrotechnickej či textilnej výrobe. Posledné dve sú príležitosťou aj pre ženy, za prácou za hranicami však v drvivej väčšine dochádzajú muži.
Kysučania majú oproti iným regiónom uľahčené cestovanie a zárobky v Čechách sú vyššie ako u nás. Spojenie Čadce a Ostravy je pomerne jednoduché, niektorí českí zamestnávatelia zabezpečujú denný odvoz Kysučanov autobusom tam a späť. Veľa ľudí z Čadce dochádza do 15 kilometrov vzdialenej fabriky v Kysuckom Novom Meste, 30 kilometrov vzdialenej Žiliny alebo na týždňovky do Bratislavy. (aha, rf, dib)
