BRATISLAVA – Nezamestnaní neraz zostanú radšej bez práce, akoby za ňou mali denno denne cestovať. Rozdiel medzi tým, čo precestujú, a tým, čo im zostane z výplaty, je totiž primalý. A navyše, do dedín premávajú autobusy či vlaky len poriedko. V niektorých regiónoch nie je šanca dostať sa domov spojom po druhej zmene.

Presťahovať sa kvôli práci z jedného mesta do druhého, to u nás takmer neexistuje – pretože byty sú veľmi drahé. Odborníci hovoria, že súčasná ekonomická situácia na Slovensku mobilite pracovnej sily nepraje.

Naznačuje to aj štúdia Svetovej banky o migrácii ľudí za prácou. „Zdá sa, že jednou z najväčších bariér pri dochádzaní za prácou je na Slovensku relatívne vysoké cestovné. Od osemdesiatych rokov klesla vnútroštátna mobilita takmer o 25 percent.“ Svetová banka považuje za prekvapivé, že štruktúra migrácie sa v rámci okresov, ale aj cez hranice okresov alebo regiónov veľmi nemení. „Hoci sa prehĺbili geografické rozdiely v celkovej nezamestnanosti, výrazný nárast migrácie nebadať. Objavili sa náznaky, že dochádzanie za prácou sa v okolí Bratislavy zintenzívňuje, ale, žiaľ, chýba záväzná štatistika.“

V zahraničí je bežným javom nielen denné dochádzanie za prácou aj desiatky kilometrov, ale i sťahovanie. U nás sa ľudia za prácou sťahujú minimálne. Podľa Svetovej banky je na Slovensku najväčším problémom trh s realitami a nekonečné úradnícke vybavovačky.

„Ako prvé odradia vysoké náklady na kúpu domov v bohatších regiónoch, akým je napríkald Bratislava, čo spolu so slabým hypotékovým trhom robí kúpu nehnuteľností nemožnou pre väčšinu rodín, zvlášť pre tie z chudobnejších oblastí. Druhou bariérou je úzky a drahý trh s nájmami, zvlášť v oblasti Bratislavy. Treťou prekážkou sú zložité administratívne predpisy a požiadavky týkajúce sa zmeny trvalej adresy.“

Analytici Svetovej banky sa sťažovali, že údaje o nákladoch na bývanie sú u nás chabé a neúplné, nezahŕňajú majetkovo slabšie vrstvy. Napriek tomu odhadli, že výdavky na bývanie sa významne nelíšia od jedného regiónu k druhému a v Bratislave sú len mierne vyššie než v ostatných častiach Slovenska. „Tieto čísla však môžu zavádzať, keďže väčšina ľudí býva vo vlastnom dome. Lepší prehľad možno poskytnú informácie o nájmoch. Tu je nájomné nápadne vyššie než v ostatných regiónoch, s výnimkou Banskej Bystrice, ktorá má tiež vysoké nájomné.“

Ďalším dôvodom, prečo rodiny nie sú ochotné odsťahovať sa z chudobnejších oblastí, môže byť význam príbuzných a priateľov ako zdroja podpory – zvlášť v prípade nezamestnanosti. Pomoc, akej sa slovenským domácnostiam dostáva od rodiny a priateľov, je významná a oveľa vyššia než v iných stredoeurópskych krajinách. V skutočnosti sa môže stať, že čím je situácia pre nezamestnanú rodinu horšia, tým ťažšie je presťahovať sa, keďže podpora okolia je pre prežitie čoraz dôležitejšia a financie, ktoré má rodina k dispozícii na sťahovanie, sa stenčujú. Podobný úkaz zaznamenali napríklad aj v Španielsku, kde sa záchranná sieť rodiny a zmeny ukázali pre nezamestnaných ako rozhodujúce.