BRATISLAVA – Slovenskí občania budú mať na zamestnanie v Európskej únii rovnaké možnosti ako českí napriek tomu, že Česká republika vyjednávala o voľnom pohybe pracovníkov o niekoľko mesiacov dlhšie.
Slovensko a Maďarsko v júni pri rokovaniach s Bruselom prijali navrhované sedemročné prechodné obdobia. Česká republika ich odmietla. Vyjednávanie sa končí až v týchto dňoch a českí politici i médiá už avizujú, že výsledok bude lepší ako ten, ktorý dosiahlo Maďarsko a Slovensko. Podľa expertov na otázku voľného pohybu osôb však ide len o „kozmetické“ zmeny.
Aj Česko muselo prijať model 2 + 3 + 2, teda možnosť obmedzenej práce svojich občanov v únii na 2, 5, prípadne až 7 rokov. Túto možnosť chce využiť najmä Rakúsko a Nemecko.
„Česká republika dosiahla navyše iba to, že bude môcť voči novým členom únie recipročne uplatňovať prechodné obdobia bez obmedzenia, teda toto obmedzenie nie je podmienené uplatňovaním reštriktívneho prístupu starého členského štátu. V praxi to znamená, že Česká republika bude môcť uzavrieť svoj pracovný trh aj voči občanom nových štátov únie i v prípade, keď už súčasné členské štáty obmedzenia voči novým krajinám nebudú používať,“ povedala pre SME Andrea Matisová, riaditeľka odboru hlavného vyjednávača Ministerstva zahraničných vecí SR.
Pre slovenského občana však tento detail môže mať veľký význam – Česko sa môže rozhodnúť obmedziť zamestnávanie Slovákov, a to podľa modelu 2+3+2 rovnako, ako to chce robiť Rakúsko a Nemecko.
Možnosť obmedzovať pracovníkov z nových členských krajín budú mať automaticky aj ostatní kandidáti. Slovensko bude mať tiež možnosť chrániť si svoj pracovný trh pred Čechmi, Maďarmi alebo Poliakmi. „Tento ‘negociačný dodatok Českej republiky‘ získame jednoduchou technickou adaptáciou existujúceho kompromisu SR – EÚ,“ hovorí Matisová.
V porovnaní s Českom máme podľa nej dokonca niečo „navyše“ – Česká republika nevyjednala možnosť obmedziť recipročne prácu nemeckých a rakúskych občanov poskytujúcich konkrétne služby. V tomto prípade ide však zase o „kozmetickú zmenu“ na slovenskej strane – ťažko sa dá očakávať vysoký záujem rakúskych záhradníkov, kamenárov alebo upratovačiek a nemeckých dekoratérov o prácu na Slovensku.
Kritické hlasy slovenských politikov, ktorí po ohlásení záverov českých rokovaní hovorili o tom, že Slovensko sa príliš ponáhľalo a súhlasilo s ponižujúcimi podmienkami, Matisová odmieta: „Slováci nebudú nijakými druhotriednymi občanmi Európskej únie. Prijatá formula 2+3+2 sa rodila ťažko – ako interný kompromis medzi členskými krajinami. Žiadna kandidátska krajina nevyjednala iné riešenie. Ani Česká republika. Na základnom princípe sa nič nezmenilo.“
BARBORA TANCEROVÁ
