BRATISLAVA – Jednou z viacerých skutočností, ktoré napomohli to, že dva slovenské reprezentačné výbery – A-mužstvo i dvadsaťjednotka neuspeli v kvalifikácii MS 2002, resp. ME 2002 vo futbale, bola údajne aj efektivita komunikácie. V tejto súvislosti viceprezident Slovenského futbalového zväzu Pavol Hozlár na včerajšej tlačovej besede v Bratislave informoval o tzv. štatúte reprezentanta.
„Dôležité bude posunúť túto záležitosť ešte viac dopredu aj v spolupráci s ľuďmi, ktorí vytvoria v ďalšej kvalifikácii nové realizačné tímy. Treba určiť jednoznačné dimenzie s právami a povinnosťami pre hráčov i SFZ. Štatút prijal už dávnejšie výkonný výbor Slovenského futbalového zväzu, pracovali na ňom odborníci z rôznych oblastí, napríklad zdravotná komisia a ďalší.“ P. Hozlár sa venoval osobitne obom výberom. „Štatút akceptovali bez problémov všetci reprezentanti do 21 rokov. Pokiaľ ide o futbalistov A-tímu, tam bola situácia trochu zložitejšia. S návrhom nesúhlasila dvojica Szilárd Németh a Greško, ktorí predložený štatút nepodpísali. Reprezentant danej krajiny nie je zamestnancom zväzu, ale určité etické záväzky by sa mali zachovávať.“
Na psychiku mužstva v kvalifikácii MS 2002 vplývala vraj aj iná skutočnosť, na ktorú upozornil viceprezident SFZ Pavol Hozlár. „Vyjadrenia kapitána A-tímu po dueli vo Švédsku mali negatívny vplyv na hráčov. Niektorí spoluhráči totiž s jeho názormi úplne nesúhlasili, ale zamýšľali sa nad týmito slovami (ako je známe, Stanislav Varga sa kriticky – aj v médiách – vyjadril o trénerovi J. Adamcovi, argumentujúc príliš defenzívnym spôsobom hry SR na väčší počet obrancov a len jedného útočníka). Hráči potom postupne strácali koncentráciu a v následnom dueli v Azerbajdžane sa to na výsledku aj prejavilo.“
(sita)
