Uplynulých šesť rokov ste študovali a hrali v USA, mimo pozornosti našich priaznivcov basketbalu. Nezaškodí preto krátke predstavenie.
„Až do sedemnástich rokov, keď som odišla do USA, bola mojím jediným klubom Aritma Praha. Za oceán ma ťahala hlavne túžba poriadne sa zdokonaliť v angličtine. Na strednej škole v Bolder Colorado akceptovali moje dovtedajšie gymnaziálne štúdium v Prahe a po získaní maturity ma prijali na univerzitu v neďalekom Denveri. Vyštudovala som medzinárodný obchod a manažment. Žičilo mi aj šťastie, že obidve moje školy mali zvuk aj v basketbale. Po skončení vysokoškolského štúdia prišla pozvánka do kempu WNBA. Asi po mesiaci som sa dozvedela, že ma draftoval Utah Starzz. Ale to ešte neznamenalo automatickú cestu do WNBA. V Utahu som sa najprv musela presadiť, vybojovať si miesto v družstve. Zhruba v tom čase sa ozvali aj zástupcovia českej reprezentácie. Sama som bola prekvapená, že z ničoho nič nadviazali so mnou kontakt.“
Ako došlo k vášmu prestupu do Ružomberka? Kto vás v Amerike objavil?
„Všetko išlo cez môjho agenta, mojou podmienkou bolo hrať niekde blízko domova. Keď prišla ružomberská ponuka, nastala úplne perfektná situácia. Nič lepšie som si ani nemohla želať. Neťahalo ma zase niekam ísť, napríklad do Španielska alebo Turecka. Mojím želaním bolo hrať čo najbližšie k domovu, aby som nemala ďaleko do Prahy alebo do Mladej Boleslavi, kde žije celá naša rodina. Keď prišla v lete ružomberská ponuka, nerozmýšľala som ani chvíľku.“
Aké bolo prijatie v novom kolektíve?
„Dievčatá ma pekne privítali, sú to všetko príjemné kočky. Dali mi okamžite najavo ochotu pomôcť mi, so všetkými si veľmi dobre rozumiem.“
Čaká vás premiéra v Európskej lige. Čo o tejto súťaži viete?
„Ešte nikdy som Euroligu nehrala ani nevidela na vlastné oči. Čiže mám iba sprostredkované informácie. Po našich prípravných stretnutiach s jej ďalšími účastníkmi Gysevom Šopron a Gambrinusom Brno som si už aký-taký obraz o súperoch urobila. Mohla som sa presvedčiť, že pôjde o mimoriadne náročnú a kvalitnú súťaž.“
Mohli by ste prezradiť svoje basketbalové plusy a zápory?
„Najväčšiu slabinu cítim v obranných činnostiach. Musím sa preorientovať na nový herný štýl, zabudnúť na niektoré doterajšie návyky. Ako prednosť môžem označiť svoju schopnosť hrať nielen pod košom, ale vyjsť aj von a odtiaľ strieľať.“
Vieme, že počas pôsobenia v Utah Starzz vás načas pribrzdilo zranenie. Ako ste na tom zdravotne teraz?
„Išlo o únavovú zlomeninu nohy. Liečenie trvalo štyri týždne. Ešte v lete sa noha dala do poriadku. Momentálne sa cítim úplne fit.“
JÁN SVRČEK