Autorom mapy vyhotovenej v roku 1772 pre potreby čitateľov Anonymovej kroniky je Maximilián Hell zo Štiavnických Baní – v tom čase riaditeľ observatória, dvorný astronóm a matematik, profesor na viedenskej univerzite. Mapa vyšla ako príloha diela Daniela Cornidesa Vindiciae anonymi belea regis notarii v roku 1802.
BRATISLAVA – Kronika anonymného notára kráľa Bela – Gesta Hungarorum, to je aj obraz Anonyma zo začiatku 13. storočia, ktorý sa hrbil nad pisárskym pultom a kládol na pergamen myšlienky svojho rozprávania. To je aj obraz Uhorska spred osemsto rokov. Farbisté historické rozprávanie, ktoré malo v prvom rade pobaviť a zaujať a až potom byť zdrojom konkrétnych informácií. Na začiatku 21. storočia je to tiež najstaršia zachovaná uhorská kronika, aj keď nejde úplne o kroniku v historickom zmysle slova ako historického prameňa.
„Sú to skôr románové gestá, ktoré v tej dobe slúžili ako zábavná literatúra,“ povedal pre SME Vincent Múcska (1964), historik, ktorý pripravil odborný sprievod k tejto výnimočnej literatúre. Kniha vyšla nedávno v edícii Pramene budmerického vydavateľstva RAK. Len doplníme, že prvé knižné vydanie Anonymovej kroniky vyšlo pred 250 rokmi a komentár k nemu napísal Matej Bel.
„Prepisoval som ju z faksimilných podkladov z gotickej minuskuly. Jej originál je v Szechényho knižnici v Budapešti,“ hovorí Vincent Múcska, ktorý pracuje ako odborný asistent na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, kde prednáša všeobecné dejiny stredoveku. „Dostal som sa k nemu už pred vyše siedmimi rokmi, no robil som si to viac-menej do ‘šuflíka‘. Pred rokom ma oslovil Pavel Dvořák, či by som to nechcel vydať knižne. Samozrejme, súhlasil som. Intenzívne som na nej začal pracovať a na finalizáciu pripravil v poradí štvrtú verziu.“
Výsledkom je vyše 150-stranová kniha v unikátnej latinsko-slovenskej verzii, s vyčerpávajúcim poznámkovým aparátom, s prameňmi a literatúrou, a to celé „zabalené“ v kvalitnom grafickom dizajne Štúdia Pergamen.
Možnože pre dnešného čitateľa to nie je strhujúce čítanie a môže ho zaskočiť jednoduchá výstavba diela, no slovami Vincenta Múcsku, pre historika sú tu cenné informácie najmä o topografii Karpatskej kotliny ako duchu doby, kedy dielo vzniklo. „Anonymus sa dobre orientoval v stredoeurópskom priestore a preukázal aj dobré znalosti o Slovensku. V jeho texte je isté racionálne jadro, no zaľudnil ho vybájnenými osobami. Sebavedome predkladá čitateľom svoje dielko a hovorí, ‘aby sa každou hodinou tešili z daru svojho pisateľa‘. Nám bude stačiť, ak tento pozoruhodný historicko-literárny opus poslúži na lepšie poznanie uhorských a slovenských dejín, a tým azda aj na lepšie poznanie a pochopenie sa Slovákov a Maďarov navzájom. A to, priznajme si, vôbec nie je skromný cieľ,“ píše Vincent Múcska vo svojom predslove k vydaniu najstaršieho spracovania uhorských dejín.
ĽUDO PETRÁNSKY
