
Byt na jedenástom poschodí činžiaku na Morovnianskej ceste v Handlovej, ktorý bol miestom strašného rozhodnutia, zostal prázdny.
FOTO SME – JURAJ GERBERY
Ťažká choroba stavia ľudí do situácií, pri ktorých strácajú to, čo všeobecne nazývame ľudskosť. V utorok ráno si pani Farkašová z Handlovej našla medzi poštou list od sestry Kataríny. Nebol dlhý, stálo v ňom, aby s políciou prišla do bytu, kde spolu s mužom bývala. Stanislava a Katarínu Uličných tam našli mŕtvych.
Radosť zo života sa vytratila
„Každý z paneláku im závidel, pretože sa mali naozaj radi,“ spomína na šesťdesiatnikov Uličných mladá suseda z dolných poschodí činžiaka v kopcoch nad Handlovou. „Spýtajte sa pani Gogovej, tá ich možno najlepšie poznala,“ odkazuje na susedu z jedenásteho poschodia, ktorá má dvere dva kroky od dverí bytu Uličných. Práve odchádza na záhradu, ale ochotne rozpovie príbeh šťastných manželov.
„Nasťahovali sme sa sem spolu, keď tento činžiak dokončili, asi pred tridsiatimi rokmi. Musím povedať, že sa mali veľmi radi. Nepočula som ich hádať sa. Na prechádzke sa držali za ruky,“ rozpráva pani Gogová. Stanislav bol skôr, než odišiel na dôchodok, baníkom a pani Katarína zostávala v domácnosti. Boli bezdetní.
Radi chodievali do prírody. „Na huby, na maliny, na černice na vrch Veľký Grič. Pani Katarína mala veľmi rada slnko, niekedy sa opaľovala na balkóne. Veľa čítala, mala plno kníh,“ spomína suseda Gogová.
V poslednom čase sa radosť zo života Uličných vytratila. „Krstná mala rakovinu pankreasu v konečnom štádiu. Mala neznesiteľné bolesti a lekári jej dávali mesiac života. Manžel povedal, že nechce bez nej žiť,“ smúti neter vyprevádzajúca policajtov z bytu.
„Myslím, že ešte v lete chodila pani Uličná po doktoroch. Keď som ich nedávno stretla, nechcelo sa mi veriť. Schudla možno aj pätnásť kíl,“ opisuje suseda. Stanislav jej povedal, že žena trpí veľkými bolesťami, hlavne chrbtice. Vraj sa to nedalo operovať. „Keď som ho stretla túto sobotu, zdalo sa mi, že zakrýva plač,“ zamyslí sa pani Gogová a dodá: „Museli to byť veľmi veľké bolesti, keď sa milujúci manželia rozhodli pre samovraždu!“
Na smrť sa pripravili
Príprava na zvláštny druh eutanázie netrvala deň či dva. Polícia našla byt vyupratovaný, chladnička bola bez potravín a rozmrazená. Na kôpku uložili veci, ktoré si priali do rakvy. Na stole nechali osobné doklady rodné a sobášne listy, občianske preukazy. A listy na rozlúčku, kde vysvetlili, že život si berú pre nezvládnuteľné zdravotné a iné problémy. Keď si ľahli do manželskej postele, najskôr strelil Stanislav ženu do hrudníka a potom seba do hlavy.
JURAJ GERBERY