Ako model sa použil fiktívny kraj so štyrmi volebnými obvodmi (každý má 45-tisíc hlasujúcich voličov). O voličov bojujú tri politické strany (prípadne koalície). V každom obvode kandidujú za každú stranu (koalíciu) traja poslanci. Model predpokladá, že každý volič pri voľbách zakrúžkuje troch poslancov z jednej strany (teda nebude pri krúžkovaní kombinovať poslancov z viacerých politických zoskupení). Strana s najväčšou podporou vo volebnom obvode teda získa do krajského parlamentu 3 kreslá za obvod. V schéme sú v štyroch tabuľkách fiktívne volebné výsledky v štyroch volebných obvodoch.
Voľby do krajských zastupiteľstiev prebehnú väčšinovým systémom, ktorý sa uplatní vo viacmandátových obvodoch. Jednoduchšie povedané - do regionálneho parlamentu si každý okres zvolí vlastných poslancov. Ich počet bude závisieť od počtu obyvateľov okresu. Vo volebných miestnostiach volič dostane volebný lístok, na ktorom budú všetky mená kandidátov, pričom všetci musia mať trvalé bydlisko v okrese, kde ich volia. Volič označí príslušný počet kandidátov (môže aj menej, ale viac nie), ktorý je určený pre každý okres (volebný obvod) zvlášť. Hlasy pre jednotlivých kandidátov sa sčítajú a príslušný počet kandidátov s najvyšším počtom hlasov sa stane poslancami.
Poslanci do krajských parlamentov sú volení z rôznych volebných obvodov, ktoré sa v podstate zhodujú s okresmi. Regionálny poslanec musí mať trvalé bydlisko vo svojom volebnom obvode, teda patričné zastúpenie (závisiace od počtu obyvateľov) poslancov budú mať všetky okresy. Ani teoreticky nemôže nastať situácia ako pri voľbách do NR SR, kde systém volieb nebráni, aby všetci poslanci boli z Bratislavy (alebo iného mesta).
Nezávislí kandidáti majú podstatne väčšiu šancu na zvolenie ako v iných systémoch.
V krajinách, kde väčšinový systém funguje dlhší čas, sa pomaly dostavuje výsledok, že poslanci oveľa lepšie komunikujú s voličmi a lepšie funguje verejná kontrola.
Väčšinový volebný systém, ktorý sa použije na Slovensku, môže viesť k prekvapivým výsledkom. Politickí analytici totiž predpokladajú, že väčšina voličov sa pri výbere kandidátov bude riadiť podľa ich politickej príslušnosti či politického zoskupenia, ktoré kandidáta podporuje. Z pohľadu zastúpenia politických strán (koalícií) v regionálnom parlamente volebný výsledok bude veľmi silne záležať nielen na celkovej podpore strany v regióne, ale hlavne na rozložení podpory stranám v jednotlivých okresoch.
Ako vidieť na dvoch modelových príkladoch (pozri schému), strana (koalícia), ktorá má celkovú podporu v regióne 49 percent, môže v krajskom parlamente získať všetky kreslá, alebo - pri inom rozložení síl konkurenčných strán vo volebných obvodoch - v regionálnom parlamente nebude mať žiadneho zástupcu.
Zastúpenie tej-ktorej strany v regionálnom zastupiteľstve teda môže plne závisieť nie od jej vlastného výsledku (v oboch modelových príkladoch má strana A rovnaký volebný výsledok v každom obvode), ale od výsledkov politických súperov. Môže nastať aj situácia, že regionálny parlament úplne ovládne jedna strana, pričom županom sa stane kandidát strany z opačného politického spektra. (kr)
