Informačný trh je presýtený slučkami a klbkami nespočítateľného a nevypočítateľného množstva správ a informácií, ktoré terorizujú naše zmysly. To u mnohých konzumentov slova vyúsťuje až k patologickej rezistencii proti vplyvom akéhokoľvek média. Ale sú ľudia, ktorí si predsa len chcú vybrať z tohto (často balastu) perlu, odfiltrovať kalné myšlienky a chytiť na mozgový háčik tú pravú veľkú informačnú rybu.

Ivan Hoffman (1952), slovenský pesničkár, fotograf, záhradník a žurnalista je človek, ktorý si takéto veľké úlovky nenecháva pre seba. Spracúva ich metódou kultúrneho a spravodajského gurmána do tvaru informačnej delikatesy, krátkeho textu bez košatých viet a každé ráno ho vlnami Českého rozhlasu rozpošle poslucháčom. Keďže ide o riadky nielen na jedno použitie, oplatí sa ich archivácia a opakovaná konzumácia.

Toto tvrdenie spĺňa knižka s obsahom najpodstatnejších informačných Hoffmanových rýb posledných piatich rokov. Naozaj stoja za zmienku. Ide totiž o kvalitný kultúrno-politický profil situácie štátu, v ktorom sa autor po rozdelení Československa rozhodol žiť a pracovať, pričom nikdy nerezignoval na svoje presvedčenie myslieť ako Európan a existovať v pravde a nezávislosti. Zároveň spĺňajú jeho riadky charakteristiku renesančného textu s chápadlami zasahujúcimi do najrozličnejších spoločenských oblastí tak, aby bol poslucháčovi a čitateľovi jasne, zreteľne a stručne deklarovaný naozaj nezávislý Názor autora.

Hoffman je človek pracovitý ako mravec, detailista s nadhľadom a schopnosťou vypointovať text ušľachtilo prekvapujúcou informáciou. Presne tak, ako to robil vtedy, keď v 70. a 80. rokoch v bratislavskom divadielku U Rolanda spolu s pesničkármi folkového združenia Slnovrat a rôznymi divadelníkmi lámal ľady kultúrnej a názorovej ľahostajnosti vtedajších občanov. A zároveň sa stával členom skupiny akýchsi poslov nádeje a túžby po zmene. Prešli roky, situácia určitým spôsobom stále trvá a nemôže nikoho nechávať ľahostajným. Aj o tom je táto literatúra.