FOTO – CTIBOR BACHRATÝ

Americký choreograf David Parker a jeho David Parker&The Bang Group sa na Slovensku prvýkrát predstavil v rámci tohtoročného festivalu Divadelná Nitra a pokračoval na českom festivale Konfrontace. Produkcia komponovaná z kratších útvarov prezentovaná pod názvom Blahorečenie z dramaturgie festivalu trochu vybočovala. Nielen preto, že išlo o jediné tanečné predstavenie, ale aj preto, že v porovnaní s inými „ťažkými“ inscenáciami malo vystúpenie priamočiary ťah na diváka. Konečne sa niečo páčilo aj uvádzačkám. Istá „odlišnosť“ amerického tanečného projektu podnietila pri stretnutí s jeho tvorcami – choreografom DAVIDOM PARKEROM a tanečníkom JEFFREYM KAZINOM – aj k úvahám o rozdieloch v postavení umelcov v americkom a európskom kontexte.

Prečo ste si za jeden zo základných vyjadrovacích prostriedkov vybrali práve step?

DAVID: „V Amerike existoval predsudok, že step je výhradne vecou Afroameričanov. Nechcel som s nimi súťažiť, ale mal som pocit, že je aj iný spôsob, ako pracovať s rytmom.“

Takže produkcia Blahorečenie (Beatification) je vlastne o „bíte“, nie o svätosti?

DAVID: „O rytme ako o spôsobe dosiahnutia stavu svätosti.“

Okrem stepu využívate aj prvky klasického baletu. Mohli by ste robiť balet bez paródie?

DAVID: „Nemáme takú prípravu.“

Je kultúrna výmena medzi Amerikou a Európou dostatočná?

DAVID: „Na tej najvyššej úrovni áno, inak nie. Kto nie je tak často ako my pozývaný na festivaly, nemá prehľad o európskom umení. Na začiatku osemdesiatych rokov bolo medzi Amerikou a Európou oveľa viac kultúrnych kontaktov.“

V čom je problém? Je to aj otázka politiky financovania kultúry?

DAVID: „Áno.“

Čo sa zmenilo?

DAVID: „Amerika sa počas 90. rokov politicky posunula viac doprava, niektorým politikom sa podarilo zdémonizovať umelcov a vykresliť ich ako subverzívnych, čím odstrašili verejnosť od podpory umenia. Možno sa to teraz trochu zmení, aj napriek tomu, že prezident je republikán.“

JEFFREY: „Federálne orgány nepodporujú jednotlivých umelcov, ale len veľké inštitúcie. To znamená, že my musíme prežiť inak.“

Nemáte žiadnu inštanciu, na ktorú by ste sa mohli obrátiť so žiadosťou o grant?

DAVID: „Súboru niekedy pomôže divadlo, v ktorom vystupuje.“

Máte také divadlo?

JEFFREY: „Len veľmi málo súborov má nejaký stálejší vzťah k istému divadelnému priestoru, ale povedzme, že také tri, štyri divadlá sú v New Yorku pre nás vhodné.“

A ďalšie finančné zdroje?

DAVID: „V mestách ako New York existujú mestské peniaze na kultúru. Ale najčastejšie sa umenie financuje zo súkromných nadácií.“

JEFFREY: „Nám, napríklad, pomohla dostať sa do Európy Arts International. Je to súkromná nadácia bez štátnej podpory. Podobne Fund for Mutual Understanding, ktorý sa venuje rozvíjaniu vzťahov medzi Amerikou a východnou Európou.“

Ako taká nadácia funguje?

DAVID: „Veľmi bohatí ľudia si najmú ľudí, ktorí zháňajú peniaze.“

Koľko by stál v New Yorku lístok na vaše predstavenie?

DAVID: „Pätnásť dolárov, na broadwayský muzikál by to bolo asi 70 až 100 dolárov.“

Akú časť vašich výdavkov si viete zarobiť na vstupnom?

DAVID: „V našom prípade je veľmi ťažké to vyhodnotiť, pretože často vystupujeme na festivaloch.“

Nie je to únavné neustále bojovať o prežitie?

DAVID: „Je. Berie to energiu, ktorú by sme radšej vložili do umeleckej práce. Sme traja a päť rokov sme si manažment robili sami. Len teraz sme si mohli najať ďalších ľudí.“

JEFFREY: „Ale aj v západnej Európe sa situácia mení. Naši kolegovia sa nás pýtajú, ako sme si zakladali súbor. Budú sa to musieť učiť. Presvedčenie – ja som umelec, zaslúžim si, aby ma za to platili, je azda správne, ale pre mňa predstavuje luxus. Naša kultúra takýto postoj neprijala.“

Používa sa v Amerike spojenie komerčné divadlo?

DAVID: „Áno, má právny základ. My sme, napríklad, nezisková organizácia. Ak máme nejaký zisk, musíme ho vložiť do divadla, na rozdiel od producentov muzikálov.“

Existuje aj umelecká hranica medzi komerčným a nekomerčným?

JEFFREY: „Nemyslím, že je presná hranica. Je kritérium veľké publikum alebo veľké peniaze?“

DAVID: „Možno treba rozlišovať, či je dielo vopred navrhnuté s myšlienkou, aby sa páčilo ľuďom.“

Bude na americké umenie po teroristických útokoch vyvíjaný tlak, aby bolo serióznejšie, angažovanejšie?

DAVID: „Nie je momentálne o nič väčší dôvod, aby sme sa venovali podobným témam, ako bol predtým. Viselo to už dávno vo vzduchu. Ak by sme chceli dať nedávnym udalostiach nejaký význam hneď teraz, bolo by to asi krátkozraké.“

JEFFREY: „Keď sme boli vo vojne s Vietnamom, komerčné produkty kultúrneho priemyslu boli nacionalistické. Som zvedavý, či sa teraz vytvorí nejaká kultúrna opozícia.“

Umelci sa rozdelia?

DAVID: „Áno, myslím si to.“

Zmeníte sa? Budete americkejší?

DAVID: „Z pohľadu Európy je to, čo robíme, veľmi americké už teraz.“

ZUZANA ULIČIANSKA