FOTO – DANIEL VESELSKÝ

Josefa Škvoreckého počas zimy v Toronte nehľadajte. V meste, kde aj koncom februára klesá teplota na mínus dvadsať stupňov Celzia, sa už sedemdesiatšesťročný spisovateľ necíti najpríjemnejšie. „Už niekoľko rokov sa spolu so Zdenou cez zimu sťahujeme na Floridu. Vtedy tam odchádza väčšina starších ľudí. V Kanade je na to špeciálny termín: snowbirds – čiže v preklade snežní vtáci, ktorí odlietajú za teplom,“ povedal v telefonickom rozhovore pre SME Josef Škvorecký. „Na okolité prostredie sme si zvykli natoľko, že tu aj píšeme. Práve so Zdenou pracujeme na novej knihe.“

Legenda českej literatúry však nezabúda ani na svoj rodný Náchod a Čechy vôbec, ktoré od roku 1990 pravidelne navštevuje. Navyše, o mesiac bude mať na to pádny dôvod. V pražskom Divadle na Vinohradech si prvého apríla spolu s manželkou Zdenou Salivarovou prevezme prestížnu Cenu Nadácie Pangea „Za úsilie o nápravu vecí ľudských“. Súčasne s nimi príde na scénu aj slávny poľský režisér Andrzej Wajda, ktorému udelia túto cenu v jej medzinárodnej kategórii.

Florida – raj na písanie

„Na Floride je skvele. Je tu krásne počasie, vynikajúco sa nám tu dýcha, nemusíme si obliekať teplé kabáty. Stále sme len v tričkách a kraťasoch. K moru máme desať minút. Neviem si predstaviť príjemnejšiu zimu,“ hovorí spokojne Josef Škvorecký, ktorý v súčasnosti dokončuje s manželkou Zdenou Salivarovou poslednú časť trilógie. Prvá kniha mala názov Krátké setkání s vraždou (1999), druhá Setkání po letech s vraždou (v češtine bola vydaná v týchto dňoch) a tretia má pracovný názov Disunited Reunion – vo voľnom preklade Rozkol v zjednotení. V rámci súborného diela Josefa Škvoreckého by mala vyjsť vo vydavateľstve Ivo Železný.

„Je to obraz začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa v spoločnosti vtedajšieho Československa začali objavovať skupinky ľudí, ktoré chceli podlomiť komunistickú totalitu,“ opisuje knihu Škvorecký. „Ich nástup bol veľmi sľubný a cieľ takmer dosiahnutý. Chýbalo málo.“

Ako sa to skončilo, je všeobecne známe. Josef Škvorecký s manželkou patril k tým, ktorí ťažobu ruskej okupácie neuniesli a 31. januára 1969 pristáli v kanadskom Toronte. Autor Prima sezóny začal prednášať na torontskej univerzite anglickú literatúru a v roku 1971 založil s manželkou Zdenou legendárne vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers, ktoré až do roku 1993 vydávalo knihy zakázaných českých a slovenských spisovateľov.

Tu vyšiel aj jeho román Tankový prapor – prvý titul nového vydavateľstva. Činnosť vydavateľstva sa skončila pred šiestimi rokmi pri čísle 227 titulov.

Chcem baviť ľudí

Josef Škvorecký sa nikdy netajil, že jeho najdôležitejšou umeleckou ambíciou je baviť svojich čitateľov. „Literatúra musí zaujať hneď od prvej strany, inak je to nuda,“ precizuje spisovateľ svoj autorský leitmotív. Napriek tomu bol koncom 50. rokov v umeleckých kruhoch oficiálnej kultúry vnímaný ako „neposlušné dieťa“, ktoré sa nebojí porušovať literárne, politické a spoločenské konvencie. Neskôr už bolo zrejmé, že vo Škvoreckom našla vtedajšia česko-slovenská literatúra originálneho humoristu, ktorého múzy mali aj nadanie básnické, dramatické, nehovoriac už o činnosti publicistickej a prekladateľskej.

„A to som sa ešte v devätnástich rozhodoval, či nepôjdem študovať hudbu,“ hovorí Josef Škvorecký, ktorý sa zamiloval do džezového saxofónu. „Potom som ako dvadsaťštyriročný napísal svoj prvý román Zbabelci a bolo rozhodnuté. Hudba sa stala doplnkom, ale i relaxom k literatúre. Nikdy som však na ňu nezanevrel. Džez je pre mňa miestom, kde si dobíjam životnú energiu.“

Spisovateľ o tom napísal autobiografiu Príbeh neúspešného tenorsaxofonistu. Milan Kundera k nej napísal: „Jeho knihy sú presné, pretože Josef je dieťa rodnej krajiny. Vo svojom duchu zostáva srdečný, no to mu ako aktérovi Pražskej jari zároveň nebráni, aby využíval aj svoju konštantnú iróniu.“

Kráľovstvo Absurdistanu

V roku 1996 vyšiel román Josefa Škvoreckého Dvě vraždy v mém dvojím životě, v ktorom autor opísal príbeh obvinenia svojej manželky zo spolupráce s ŠtB. V Čechách sa vtedy väčšinou stretol s nepriaznivými reakciami a kritika mu vyčítala umeleckú nedokonalosť, ale najmä prílišnú priamočiarosť, s ktorou Škvorecký bránil svoju ženu. Zdena Salivarová sa ocitla na takzvanom Cibulkovom zozname spolupracovníkov ŠtB, ale neskôr ju súd tohto obvinenia zbavil.

Nedávno bol román preložený do francúzštiny a v uplynulom čísle francúzskeho týždenníka Le Figaro Magazine sa stretol s pozitívnym ohlasom. „Román spája český humor a anglosaský štýl na spôsob autorov ‘drsnej školy‘. Ponúka všetky kúzla detektívky a číta sa veľmi ľahko. Čitateľ ho však zatvára s trpkou pachuťou, s neodbytným pocitom rozčarovania. S pocitom, že kráľovstvo Absurdistanu, ako českí emigranti prezývali svoju starú vlasť, dnes nepozná hraníc.“ Rovnako ju pred časom prijala aj kanadská tlač.

„Samozrejme, v Čechách mal román iný dopad,“ hovorí Škvorecký. „Boj s povesťami je nekonečný. Len ja viem, koľko si Zdena vytrpela. No čo, inak písať neviem. Až do smrti budem píšem iba o tom, s čím žijem a o čo sa zaujímam.“

ĽUDO PETRÁNSKY