Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Podľa Verheugena je rómska otázka kľúčovým problémom

Slovenský historik Ľubomír Lipták hovorí, že rómska otázka bola u nás dlho úplne okrajová. Už v minulom storočí sa z nej stal problém celkom inej kategórie, lenže spoločnosť si to akosi odmietla uvedomiť. Podľa historika, ktorý vidí veci v perspektíve, ..

Slovenský historik Ľubomír Lipták hovorí, že rómska otázka bola u nás dlho úplne okrajová. Už v minulom storočí sa z nej stal problém celkom inej kategórie, lenže spoločnosť si to akosi odmietla uvedomiť. Podľa historika, ktorý vidí veci v perspektíve, sa v našom storočí stane z rómskej otázky kľúčový problém tejto krajiny. To isté nám minulý týždeň prišiel povedať aj európsky komisár pre rozšírenie únie. Günter Verheugen venoval takmer dva dni zo svojej trojdňovej návštevy SR tomu, aby nielen dnešnej vládnej garnitúre, ale aj všetkým ďalším tlmočil jasné posolstvo: „Dôležité je, aby si Slovensko uvedomilo existenciu problému, prijalo politickú stratégiu jeho riešenia a začalo ju v prijateľnom čase realizovať.“ Len v takom prípade sa totiž môže stať členom Európskej únie.

Skryť Vypnúť reklamu

Odkaz, ktorý prišiel odovzdať kandidujúcej krajine komisár Verheugen, dozrel v prostredí únie mimoriadne rýchlo. Ešte na začiatku novembra 2000, keď Európska komisia vydala správu o pokroku Slovenska, o rómskej téme sa v nej hovorilo v podobnom duchu ako o mnohých iných. Správa konštatovala, že zlepšenie postavenia Rómov patrí medzi aktuálne priority vlády. Spomenula, že Dzurindova vláda prijala stratégiu riešenia problémov rómskej komunity. O úspešnosti jej implementácie uviedla: „Dokument obsahuje zoznam presvedčivých zámerov a dobrých projektov, ale chýba v ňom definícia cieľov, vyhodnotenie doterajšieho pokroku, jasné vymedzenie finančných prostriedkov a mechanizmu následného sledovania.“ Tak ako vo viacerých ďalších oblastiach, aj v tejto odporučila slovenskej vláde, aby svoj plán ďalej rozvinula a prijala konkrétne opatrenia. Na konci novembra 2000 sa však tón a prístup únie zmenil.

Skryť Vypnúť reklamu

Nie je to „vnútorná vec“

V tom čase navštívil Slovensko Dirk Meganck, riaditeľ odboru Európskej komisie pre prístupové rokovania so SR. Po návšteve rómskych osád v spišskom regióne sa novinárom priznal, že je „osobne šokovaný“. A dodal, že súčasná situácia Rómov nie je podľa neho akceptovateľná v žiadnom demokratickom systéme. Svoje dojmy si zrejme nenechal len pre seba, lebo komisár Verheugen po dvoch týždňoch podpredsedovi vlády Hamžíkovi povedal: „Posledné informácie Európskej komisie o situácii Rómov nepôsobia dobrým dojmom a komisia na ne bude reagovať oficiálnou cestou.“ To, čo Günter Vereheugen ohlásil na začiatku decembra 2000, sa stalo skutkom minulý týždeň.

Komisár pre rozšírenie - na rozdiel od hlavného vyjednávača komisie pre Slovensko - nepovedal, že z toho, čo videl na košickom Luníku IX, v Jarovniciach a Rudňanoch, utrpel šok. Na to, čo uvidí, bol už totiž pripravený: „Do istej miery som taký obraz očakával.“ Dokonca dodal, že čo sa týka riešenia rómskej problematiky, je po návšteve optimistickejší ako pred príchodom na Slovensko. „Neočakával som toľko úspešných a sľubných aktivít a neočakával som, že tu v mimovládnych a iných organizáciách pôsobí tak veľa ľudí s osobným nasadením,“ povedal komisár Verheugen. Ale aj keď zdvorilo ocenil úsilie vlády i mnohých aktivistov, nezabudol zdôrazniť konečný záver svojej diplomatickej misie: „Rómsku problematiku bude Európska komisia monitorovať.“ Z čoho vyplýva, že ak by niekto na Slovensku chcel rómsku otázku marginalizovať, môže tým spôsobiť marginalizáciu krajiny usilujúcej sa o členstvo v únii.

Skryť Vypnúť reklamu

Podobne ako ľudské práva, občianske slobody a demokratické princípy, ani rómska problematika už nie je len „vnútornou vecou“ Slovenska. Vážnosť, s akou ju vníma Európska únia, môže slovenskej verejnosti pomôcť v tom, aby si uvedomila, čo si v minulom storočí uvedomiť nechcela - že ide o kľúčovú otázku jej budúcnosti.

Kto sa s kým „poráta“

Takmer každá ponovembrová vláda prijala nejaký viac či menej koncepčný „materiál“, ako bude riešiť problémy rómskej menšiny. Prvú takú koncepciu schválila exekutíva už v roku 1991. Lenže jej zásady zostali iba na papieri. A nielen to - samotní vládni činitelia sa postarali, aby ich koncepcie nemohol nik brať vážne.

V septembri 1993, na podujatí, ktoré sa v Spišskej Novej Vsi zaoberalo rómskou otázkou, rečnil aj premiér Mečiar. Pri tej príležitosti o Rómoch povedal: „Oni by mali byť vnímaní ak problémová skupina, ktorá rastie. To znamená, že ak sa s nimi neporátame teraz my, porátajú sa neskôr oni s nami…“ Zdesené komentáre zo zahraničia vtedy zdôrazňovali najmä okolnosť, že podľa všetkého „populista Mečiar vyjadril to, čo si o Rómoch myslí veľká väčšina Slovákov“. Nech už sa vládne koncepcie tvárili akokoľvek progresívne, výrok predsedu vlády dokazoval, že rómsky problém nevníma ako otázku integrácie menšiny s majoritným obyvateľstvom, ale ako konflikt, v ktorom ide o to, kto sa s kým „poráta“.

Skryť Vypnúť reklamu

V tretej Mečiarovej vláde takýto postoj reprezentovali predovšetkým politici SNS. Ide o prístup, ktorý reaguje na reálny problém tým, že ho ešte zhoršuje. Pretože majoritná populácia vníma odlišný spôsob života rómskej menšiny negatívne, medzi oboma skupinami vzniká sociálny dištanc. Prístup, ktorý pestovali politici dvoch Mečiarových vlád, túto sociálnu vzdialenosť medzi majoritou a minoritou zväčšoval do krajnosti a menil ju na princíp „spolužitia“. Kým boli pri moci ľudia HZDS a SNS, navzájom si svoje protirómske excesy tolerovali. Po nástupe novej vlády sa situácia zmenila, čo postrehla aj minuloročná správa Európskej komisie: „Treba pozitívne oceniť, že v septembri 2000 bol v tejto súvislosti jeden poslanec zbavený poslaneckej imunity, aby sa proti nemu mohlo začať trestné konanie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď Dzurindova vláda vyšla zo slepej uličky, v ktorej je akékoľvek civilizované riešenie rómskej otázky vylúčené, vonkoncom to neznamená, že by sa jej tento problém „poddal“. Realita totiž kladie rádovo väčší odpor zmene, ako ho kladú obmedzení politici.

Romizácia chudoby

Rómovia sú druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Slovenskej republike. Podľa odhadov odborníkov sa ich počet pohybuje v rozpätí od 420-tisíc až do pol milióna. V posledných rokoch sa postavenie tejto menšiny zmenilo výrazne k horšiemu. Sociológovia hovoria o etnizácii chudoby na Slovensku, aj priamo o jej romizácii.

Rómovia dnes tvoria výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných v republike. Aj keby na trhu práce došlo k výraznému zlepšeniu, situáciu v prostredí tejto menšiny to výrazne nezmení. Sú nezamestnaní, pretože sú zväčša nekvalifikovaní, pretože o nich nemajú záujem zamestnávatelia, pretože sa vyznačujú nízkou pracovnou morálkou a pretože časť z nich už stratila pracovné návyky i záujem o prácu. Komisár Verheugen na záver svojej návštevy povedal, že politická diskriminácia Rómov na Slovensku neexistuje. Podľa neho je však evidentné, že „oveľa ťažšie nachádzajú pracovné uplatnenie, čo možno považovať za určitú miernu formu ekonomickej diskriminácie“.

Skryť Vypnúť reklamu

Odborné odhady hovoria, že približne 10 percent občanov SR závisí od dávok sociálnej pomoci - veľkú časť z nich tvoria Rómovia. Celkove je na pomoc štátu odkázaných až 80 percent rómskej populácie. V polovici minulého roku bola prijatá novela sociálneho zákona. Nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce viac než dva roky, stratili polovicu sociálnej dávky. Táto zmena ešte viac zhoršila celkove zlú situáciu rómskej komunity, a to najmä v rómskych osadách.

Ide o osady, v ktorých chýba základná civilizačná infraštruktúra - sú bez pitnej vody, cestných komunikácií, verejného osvetlenia, kanalizácie atď. Podľa údajov z konca minulého roka bolo takých osád na Slovensku 616 a žilo v nich vyše 126-tisíc Rómov. Pretože ide o nelegálne stavby, oficiálne tieto osady vlastne neexistujú, čo má vážne následky. Priľahlé obce k nim nemôžu zaviesť inžinierske siete a ani vybudovať cestu, a to ani v prípade, keby na to mali prostriedky. Po prehliadke čo i len jednej z takých osád európski politici nepochybujú, že rómska otázka nie je len problémom ekonomickým, politickým či sociálnym, ale aj civilizačným.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa minuloročnej národnej správy o ľudskom rozvoji SR sa všetky znaky chudoby - typickej pre Slovensko - najviac prejavujú u Rómov. Správa uvádza, že veľká časť tejto komunity žije v podmienkach krajín tretieho sveta - parametre „kvality“ ich života sú porovnateľné so zaostalými krajinami Afriky alebo Ázie. Situácia je o to zložitejšia, že aj sociológovia dobre oboznámení s rómskym prostredím, ako napríklad Pavel Říčan, upozorňujú, že nie je vhodné „bagatelizovať neúnosnú sociálnu neprispôsobivosť veľkej časti tohto národa“. Ak pri riešení iných závažných problémov Slovenska je rozhodujúca politická vôľa, v rómskej otázke je jej sformovanie nevyhnutnou, ale nie dostačujúcou podmienkou zmeny. „Jej riešenie si vyžaduje nielen politickú vôľu a odvahu, ale aj víziu multikulturálneho Slovenska a hlboké znalosti o predchádzajúcich zlyhaniach pri nevhodnom riešení rómskeho problému,“ napísal sociológ Michal Vašečka, ktorý sa ako jeden z mála venuje tejto oblasti naozaj na expertnej úrovni.

Skryť Vypnúť reklamu

Únia musí očakávať

Celkovú situáciu rómskej menšiny komplikuje ešte jeden dôležitý faktor. Ak na väčšinu zložitých spoločenských otázok existovali viac či menej vyskúšané vzory riešení, dali sa uplatniť analogické prístupy či aspoň použité metódy a spôsoby, v tomto prípade je to inak. „Na riešenie rómskej otázky v známych moderných dejinách a v takých parametroch nikde na svete vzorec neexistuje - ani približný,“ napísal slovenský historik Lipták. A hoci žiaduci vzorec neexistuje, spoločnosť na svoj problém rezignovať nemôže, pretože nemôže rezignovať na svoju budúcnosť. Aktívny prístup od Slovenska žiada aj Európska únia.

Jej komisár pre rozšírenie to povedal jednoznačne: „Nemôžeme očakávať, že všetky menšinové problémy, ktoré tu existujú stáročia, sa dajú vyriešiť za pár rokov, ale musíme očakávať, že pred vstupom do Európskej únie vláda vytvorí stratégiu, ktorá umožní v priebehu niekoľkých rokov zlepšiť situáciu Rómov.“ Znie to paradoxne, ale práve v Jarovniciach, teda v najhoršej osade, akú pán Verheugen u nás navštívil, podotkol, že očakáva od slovenskej vlády stratégiu, ktorá by pomohla rómsky problém vyriešiť „nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch“. Predstaviteľ Európskej únie zrejme vychádzal z toho, čo videl na vlastné oči. Že svoj životný záujem môže táto krajina realizovať len v prípade, ak sa jej podarí zvládnuť svoj kľúčový problém.

Skryť Vypnúť reklamu

MARIÁN LEŠKO

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 786
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 20 271
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 541
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 770
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 679
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 803
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 591
  8. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 221
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 761
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 514
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Koronavírus: Matovič je s testovaním spokojný, zachytili 5 594 infekčných (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 45 155. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 165 obetí.

Počas pilotnej fázy plošného testovania otestovali 140 945 ľudí.
Podpredseda parlamentu musel zavolať políciu.
Píše Luboš Palata

Česi robia všetko pre to, aby sa udržali na čele rebríčka

Na Covid zomiera sto ľudí denne, hlavné však je, že sme premianti.

Ľudia si prezerajú stánky na trhu pri rieke Vltava v Prahe v sobotu 24. októbra 2020.
Cynická obluda

Dokonale absurdné potvrdenie

V Kocúrkove jedného dňa vyjde detská knižka s názvom "Príhody z krajiny zvanej Slovensko".