
Jozef Prochotský.
ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Tréner Jozef Prochotský nezvykne zvyšovať hlas, ale keď sme v polčase zápasu so Žilinou (stav 0:3) prechádzali okolo kabíny, v ktorej sedeli belasí, museli sme si zakrývať uši. Reval. Zvýšený hlas mal aj na tlačovke po stretnutí. Čo nezvykne. Na konci expozé sa obrátil k novinárom a skromne šepol: „Prepáčte.“
V Slovane je kríza, ktorú neodhalila iba prehra so Žilinou. Napokon Jurkemikova Žilina je teraz naším špičkovým tímom. Jej hra má hlavu a pätu, Jurkemikov rukopis vždy cítiť. A vraj nemáme kandidáta na reprezentačného trénera… Otázne je, prečo nie je Slovan tam, kam patrí. Tréner Jurkemik po stretnutí: „Z víťazstva mám radosť, lebo víťazstvo nad Slovanom sa vždy cení. Slovan má meno.“
Slovan ale nemá výkon. Nemá mužstvo. Nemá futbalovú tvár. Nemá iskru v hre. Nemá osobnosť. Nemá body. Nemá nič, čo bolo slovanistické. Stráca aj divákov. Na Žilinu prišlo 1319 platiacich. Vypadol z pohára. Ide dolu vodou.
Začiatok sezóny sa Slovanu nevydaril po každej stránke. Najmä v otázke trénera. Vlastne od odchodu Stanislava Grigu sa na tom poste viac alebo menej improvizuje. Jarábek „bol odídený“, pred začiatkom sezóny boli pri mužstve Tittel a Vencel, po hrubej príprave prišli Dragúň a Prochotský. Dragúň neskôr povedal, že nikdy nezoberie mužstvo, ktoré nepoznal v príprave. Dragúň i Prochotský sú mierne povahy, čo nie je dobré na jednej lavičke. Neskôr prišiel Miroslav Svoboda, odišiel Dragúň.
Nový šéf správnej rady Slovana Miroslav Králik tvrdí, v súčasnom stave potrebuje Slovan renomovaného razantného trénera s vysokými odbornými kvalitami. A taký v slovenskom okolí nie je. Slovan však vraj neustále hľadá, rokuje. Žiada sa len dodať, že toto všetko malo prebehnúť pred sezónou.
Viaceré mužstvá prichádzajú na Tehelné pole s obavami, ako obstoja, lebo Slovan sa v lete nákupmi výrazne posilnil. Ak si však zrátate nákupy a ich prínos, vyjde vám, že to boli iba nákupy pre nákupy. Keď ostatní, tak aj my, aby sa nepovedalo.
Nevidíme úplne do srdca diania vo futbalovom Slovane. Ale funkcionári už musia tušiť, kde sa kopli. Nezostavili mužstvo, od trénerov po ľavé krídlo tak, aby mohlo naplniť predsezónny cieľ - byť o stupienok vyššie ako v minulej sezóne. Slovan skončil druhý.
Slovan zatiaľ patrí výkonom tam, kde je. Momentálne má bližšie k tým, čo bojujú o záchranu, než k tým, čo túžia po titule.
Ešteže je v Košiciach Gianni Borriero…
JÁN MIKULA